Hľadanie seba samého, najmä proces hľadania toho, čo sme o sebe stratili, môže byť očarovávajúci, osvetľujúci, ale niekedy aj bolestivý skúsenosť, najmä ak nie sme jasní, kde začať. Pre mnohých z nás…
Hľadanie seba samého, najmä proces hľadania toho, čo sme o sebe stratili, môže byť očarovávajúci, osvetľujúci, ale niekedy aj bolestivý skúsenosť, najmä ak nie sme jasní, kde začať. Pre mnohých z nás je to výzva, ktorú často riešime tým, že skúmame svoju minulosť, konkrétne minulosť našej rodiny a jej odkaz, v nádeji, že poskytne odpovede, ktoré hľadáme. Taký je úkol, na ktorý sa vydajú dvaja kedysi blízki bratranci, David a Benji, ktorí sa vyberú na intímnu cestu za svojimi koreňmi do Poľska, aby navštívili rodinný domov svojej milovanej zosnulej babičky, prežívajúcej holokaust, ktorá sa po druhej svetovej vojne dostala do Ameriky. Zatiaľ čo David a Benji boli kedysi takí spojení ako zlodeji, časom sa od seba vzdialili, pričom sa zásadne líšili, no dúfajú, že obnovia svoje dlhoročné puto touto intenzívne osobnou púťou. Ako sa ich odyssea odovzdáva, však sa stretávajú so zmenami, ktoré nastali v ich vzťahu a v ich pochopení seba samých, od životných cieľov po ich kultúrny pôvod ako potomkovia poľských Židov, až po to, ako sa základne vzťahujú na svet. Je to často ťažký proces pre týchto úprimných hľadačov, najmä vzhľadom na ich zistenie, že ak si skutočne želajú lepšie pochopiť seba, môžu ísť iba tak ďaleko pozerať von, namiesto toho potrebujú pozrieť sa vnútri pre usmernenie a zmysluplné pochopenie. A jeho vhodne zvolený názov je vhodnou metaforou na viacerých úrovniach, nielen pri popise Benjiho často manického, iracionálneho a nepredvídateľného správania, ale aj pri charakterizovaní úzkosti, ktorú on a David prežívajú pri prechádzaní touto emocionálnou minovou polem. Toto druhé filmové dielo herca-scenáristu-režiséra Eisenberga je skutočne impozantnou ponukou, aj keď by scenár cesty po cestách/buddy movie mohol občas potrebovať nejaké občasné doladenie zamerania a rovnováhy medzi komédiou a dramou. Ešte dôležitejšie je však, že ide o prelomový výkon pre Culkina, ktorý ukazuje, ako zručný môže byť s správnym materiálom, výkon hodný ocenenia, určite. K tomu pridajte nádhernú kinematografiu poľských pamiatok a krajiny, ako aj vhodnú hudbu Frédérica Chopina a máte veľmi premyslený film, ktorý by mal dať každému v topánkach bratrancov dôvod na zamyslenie, niečo, z čoho môžeme všetci mať prospech čas od času, bez ohľadu na to, čo konečne hľadáme.