Toy Story 5: Príbeh hračiek Toy Story 5

Toy Story 5 je srdečný návrat obľúbenej filmovej série, ktorý spája nostalgiu so svežím rozprávaním príbehu. Animácia je oslnivá, dabing prináša výnimočné výkony a emocionálna hĺbka sa vyrovná aj pôvodným filmom. Musíte vidieť, či ste rodina alebo fanúšik animovaných filmov.

Filmovej sérii, ktorá mohla mať dokonalý koniec s Toy Story 3, sa opäť podarilo nepokaziť to ďalším pokračovaním. Takže áno, myslím si, že Pixaru sa aj tentokrát podarilo urobiť dobrý film a dobrý diel Toy Story. Nie ten najlepší ani úplne famózny. Skôr taký bezpečný. Ale aj tak som s ním celkom spokojný. **Krátke zhrnutie (bez spoilerov):** Dobrý film, ktorý mi pripomína skôr "V hlave" (Inside Out) - výrazne sa opiera o snahu hračiek usmerniť Bonnin život a oveľa väčší dôraz kladie na ľudské postavy. Jessie je silná protagonistka, ale väčšina ostatných hračiek v podstate nie je príliš dôležitá, najmä pôvodná skupina "Andyho hračiek". Veľmi pekné a emotívne zobrazenie pocitov dieťaťa, ktoré sa snaží nájsť priateľov, a niekedy náročnej úlohy rodičov v tom - no menej "dobrodružstva hračiek" než predchádzajúce filmy. Stále ho odporúčam, no pripadá mi trochu iný. **Celá recenzia (obsahuje základné spoilery k dejovým "aktom", nie však ku koncu):** Jessie odvádza skvelú prácu ako nová protagonistka, a hoci Buzzova úloha nie je pre hlavný dej príliš dôležitá, myslím, že dynamika medzi Jessie a Buzzom funguje celkom dobre. Podobne, ako predtým fungovala medzi Woodym a Buzzom. Hlavná zápletka je pomerne pekný nápad: Ako elektronické zariadenia ovplyvňujú to, ako sú hračky vnímané a ako sa s nimi zaobchádza v živote detí? A som rád, že sa film úplne nevydal cestou "elektronické zariadenia sú zlé". Každý diel Toy Story začínal pomerne pomaly a nevýrazne, kým neprišla emocionálna časť. A myšlienka "ako nová hračka ovplyvní naše životy" je opäť tá istá, akú použil už prvý Toy Story. A práve v tomto bode pôsobí film trochu opakovane. A práve to mám na mysli, keď hovorím, že je "bezpečný". Obavy sú rovnaké. Reakcia ostatných hračiek je rovnaká. A snahy Jessie a Buzza upokojiť všetkých sú tiež veľmi podobné tomu, čo v prvom filme robil Woody v súvislosti s Buzzom. Vo všeobecnosti platí, že vzhľadom na veľký počet hračiek tie, ktoré nie sú Jessie, Bully, Buzz alebo nové postavy, nie sú pre dej vôbec dôležité. Väčšinu filmu len tak posedávajú a nemajú v ňom žiadnu úlohu, okrem pár replík na začiatku a na konci. A myslím, že práve preto pôsobí najmä úvod oveľa slabšie než napríklad v prvom Toy Story. Skupina Andyho hračiek pôsobila viac ako súdržná partia, zatiaľ čo toto je jednoznačne "Jessie film". Nechápte ma zle! Mám Jessie rád! Je to dobrý film o Jessie! Ale myslím, že práve preto pôsobí prvá tretina filmu pomalšie a menej pôsobivo než prvý Toy Story, hoci v podstate používa rovnaký dej. Druhá tretina je už dosť iná. TIEŽ ukazuje, ako sa detský život mení vplyvom nových vecí, no s celkom inými problémami. Hračky sa dozvedajú viac o situácii. Znova sa podrobnejšie pripomína Jessiina minulosť a to, ako spôsobila traumu a formovala ju do toho, akou je. Zároveň sa tu predstavuje väčšina nových postáv, ktoré sú spolu s Jessie vlastne hlavnými postavami filmu. Nie sú pre mňa také vtipné a zaujímavé ako "Andyho hračky", no v deji fungujú dobre, akonáhle skončí náročná fáza zoznamovania. Posledná tretina je potom tá, kde je film najemotívnejší - všetko do seba zapadne a všetky novo predstavené postavy sa spoja a ukážu, ako medzi sebou fungujú. Pre mňa je to aj čisto z hľadiska zábavy najsilnejšia časť filmu. Logicky obsahuje aj väčšinu "akčnej" zložky. Čo teda film robí dobre? Myslím, že mnohé časti tohto filmu sú v podstate "pre dospelých/rodičov", pretože pekne ukazujú, aké náročné môže byť pre malé deti "zapadnúť" a nájsť si dobrých priateľov. Rodičia sa snažia deťom v tom pomôcť a vidia, ako sa občas trápia a neuspejú. Samozrejme, môže to deťom ukázať, že je to normálna súčasť života, ale mám pocit, že film "zasiahne silnejšie" z pohľadu rodičov, ktorí sa snažia zo všetkých síl. Možno je to však len môj pohľad. Čo nie je až také dobré? Film mi pripadá oveľa menej "vtipný". Nie sú v ňom naozaj vydarené gagy, oveľa viac emócií pramení zo smútku a obáv. To samo osebe nie je zlé! Len mám pocit, že súčasťou Toy Story bol vždy druh humoru, ktorý bol možný práve preto, že hračky sú hračky. Rozobratý pán Zemiak, Woody mávajúci odtrhnutou Buzzovou rukou a podobné veci. Aj tento film občas vyvolá úsmev, no nie taký, pri ktorom sa nahlas zasmejete. Obzvlášť v porovnaní s filmami ako "Hoppers", ktoré boli úplne famózne vtipné. Vlastne, keď nad tým tak rozmýšľam - celý film pôsobí ako "V hlave" (Inside Out), kde hračky preberajú úlohu "emócií", a menej ako to, čo robilo predchádzajúce diely Toy Story tým, čím sú. Obzvlášť pri oveľa silnejšom dôraze na ľudské postavy. Takže celkovo: film pôsobí ako "V hlave". Je to dobrý film, Jessie je silná protagonistka, emócie sú zobrazené naozaj intenzívne a realisticky a k hlavným postavám som si vytvoril vzťah. No zároveň mám pocit, že sa film pri tom výrazne spolieha na smútok a náš súcit s Bonny namiesto dobrodružstiev hračiek a humoru, ktorý k nim kedysi patril. Myslím, že je to dobrý film, no nepatrí medzi najlepšie diely Toy Story. Vizuálne je to samozrejme naozaj pôsobivé. Myslím, že Pixar sa tentokrát naozaj snažil dať všetko do rastlín a realistických zvierat. Pôvodne som mu dal hodnotenie o 10 % vyššie, no pri písaní tejto recenzie mám pocit, že väčšinu tohto "pozitívneho dojmu" získava z emotívnej záverečnej časti, ktorá tak úplne nevyváži slabší začiatok. Ale áno, ťažko povedať. Aj tak je to dobrý film!

Aj keď je posolstvo filmu pomerne jasné a silné, nejde o môj obľúbený diel série - v mnohom mi skôr pripomenul oveľa pútavejší film "Ron má poruchu" (2021). "Bonnie" je osamelé dievčatko, ktoré sa stále hráva so svojimi hračkami. To jej u technicky zdatnejších spolužiakov v škole vyslúži posmech, a tak jej skľúčení rodičia kúpia "Lilypad". Ten má byť jej cestou k začleneniu a obľúbenosti a čoskoro ju dokonca pozvú na prespávačku. Zoberie si so sebou "Jessie" a "Blazea", no na druhý deň sa vráti sklamaná, keď si uvedomí, že práve jej láska k nim je zdrojom jej trápenia. "Lilypad" sa rozhodne, že treba konať, a začne manipulovať jej správy tak, aby hračky skončili zavreté v škatuli v garáži. Vtedy si pošlú po "Woodyho". On a jeho priatelia teraz musia nájsť spôsob, ako oslobodiť svojich uväznených spoločníkov a pomôcť im získať späť svoje miesto v jej srdci skôr, než "Lilypad" dosiahne, že skončia v charitatívnom obchode. Kľúčovú úlohu v ich úspechu môže zohrať "Smarty Pants" - starší digitálny gadget, ktorý tiež skončil zabudnutý vzadu v zásuvke, keďže bol nahradený novším, a tak v žalostnom stave a bez batérie si títo nepravdepodobní spojenci uvedomia, že musia spolupracovať, aby "Bonnie" našli skutočnú a oveľa menej vrtkavú kamarátku. Možno je to len mierne prehnane sentimentálne stvárnenie postavy "Bonnie", ale tento film akoby sa nevedel rozbehnúť celú večnosť, a keď sa napokon rozbehol, akoby zabudol, že dospievanie znamená zbavovanie sa starých koží - doslova aj obrazne. Všetci máme obľúbené hračky, platne, oblečenie, s ktorými sme zrastení, kým sa ich napokon nezbavíme - a emocionálne struny, na ktoré sa tu snaží zahrať, mi pripadali trochu protismerné. Áno, film nám ponúka kritiku prevládajúceho trendu v spoločnosti spoliehať sa na technológie, aby toho za nás robili čoraz viac a izolovali nás od zábavy aj rizík skutočného dospievania medzi ľuďmi, no záver to možno až príliš pohodlne zjednodušil a humoru tu bolo podľa mňa citeľne menej. Stále je to slušná zábava plná dobrodružstiev, no možno už nie je len "Woody" a spol., koho treba uložiť na odpočinok?

Toy Story bol jeden z mojich obľúbených filmov z detstva. Roky plynuli, pozrel som si každý diel a stále vo mne prvý film vyvoláva nostalgiu. Tento nie je iný. Absolútne skvelý film, ktorý sa drží koreňov Toy Story, no zároveň prináša aj to, ako sa zmenila technológia hračiek. Vrelo odporúčam pozrieť si ho! Skvelý film na rodinný filmový večer, ale aj na samostatné pozeranie.