Ďalší ospravedlnujúci film o predpoklade homosexualizmu. Mal som už iné príležitosti povedať, že nie som fanúšikom ospravedlnujúcich a súťažných filmov. Nie som proti ich existencii, má pre ne miesto…
Ďalší ospravedlnujúci film o predpoklade homosexualizmu. Mal som už iné príležitosti povedať, že nie som fanúšikom ospravedlnujúcich a súťažných filmov. Nie som proti ich existencii, má pre ne miesto a kino je legitímna forma pre vyjadrenie a obranu politických, sociálnych alebo morálnych agend, teórií a nápadov. Je to jednoducho druh kina, ktorý si naozaj nevyberám, najmä preto, že je to kino pre vyvolených, teda pre tých, ktorí už tieto nápady obhajujú, okrem toho, že sa snaží presvedčiť nás, aby sme ich prijali. Tento film to presne robí s homosexualitou. Existuje čoraz viac filmov, ktoré hovoria na túto tému, niektoré to robia s obratnosťou a dokonca zdravou neutralitou, ktorá nám dáva priestor na rozmýšľanie a nesnaží sa nás presvedčiť, aké názory by sme mali mať. „Dallas Buyers Club“, „Philadelphia“ alebo dokonca „Milk“ sú dobré filmy na túto tému a o ľuďoch, ktorí dobre obhajovali posvätené právo homosexuálov (a všetkých občanov) žiť svoj sexuálny život bez toho, aby boli terčom výčitiek, pokiaľ dodržiavajú zákony ako všetci občania. Tento film nie je až tak dobrý. Scenár sa zameriava na dvoch mladých ľudí z problémových rodín na predmestiach Londýna: po odmietnutí ísť domov, kde trpí útokmi, Stevena prijme matka Jamieho. Blízkosť medzi dvoma teenagermi nakoniec vedie k sexuálnemu vzťahu, ktorý spôsobuje závažné komplikácie, keď ich vzťah sa stáva čoraz zjavným pre všetkých, ktorí tam žijú. Inak povedané, film je ako toľko iných, ibaže je o homosexuáloch, ktorí žijú v akomsi mestskej Babylone, kde zločin, alkohol, drogy, sex a koniec morálnych hodnôt rastú ľahšie ako buriny. Predpokladá sa, že ich vzťah je najčistejšou a najnevinnou vecou, ktorá sa tam narodí... ale to je to, čo sa film snaží nám nahovoriť. Nemal by som toľko problémov s morálnym úpadkom toho sociálneho prostredia, keby bola príbeh dobrý, ale nie je: je príliš cukrový, melodramatický, plný klišé a pristupuje k nemu dogmaticky, vždy okolo predpojatosti a hanby z bytia homosexuálnym. Film neodchýli od tohto tónu a pomocou lacnej sentimentality nás chce nútiť zmýšľať istým spôsobom. Glenn Berry a Scot Neal sú dvaja herci, ktorých som nepoznal a ktorých kariéry sa nepodarili. Neviem, kde sú dnes, ale môžem povedať, že z toho, čo som videl, sa nezdá, že by stále pracovali ako herci a nezaznamenali žiaden úspech. Možno je to spôsobené absolútnym nedostatkom charisma, ktorý obaja trpia, a ktorý im nepomohol udržať svoju rolu v tomto filme. Linda Henry je oveľa účinnejšia a kompetentnejšia, hoci film nevie zachrániť. Na technickej úrovni a ako nezávislý film s obmedzeným rozpočtom mu nemôžeme nič vytknúť. Film robí dobrú prácu s tým, čo má. Proste tam nie je nič, čo by bolo skutočne pozoruhodné alebo výnimočné.