Na konci Oak Street The End of Oak Street

Pokiaľ ide o letné filmy, mnohí diváci očakávajú zábavné, uletené jazdy – únikovú zábavu v tej najlepšej podobe. Zároveň však, keď sa letná filmová sezóna chýli ku koncu, s príchodom augusta očakávania zvyčajne klesajú, keď sa bez väčších okolkov vypúšťajú zvyšky sezóny. No občas divákov čaká nečakaná príjemná pochúťka, keď do kín dorazí nenápadný, no vydarený titul. Presne to platí o najnovšom počine scenáristu a režiséra Davida Roberta Mitchella, spielbergovskom sci-fi retro-trileri, ktorý šikovne vsádza prvky franšízy „Jurský park“ do predmestí 80. rokov, a robí to so zručnou zmesou napínavej akcie a bujarého, miestami gýčového humoru. Film sleduje rodinu Plattovcov – matku Denise (Anne Hathaway), otca Grega (Ewan McGregor) a tínedžerské deti Audrey (Maisy Stella) a Briana (Christian Convery) –, spolu s ich neposedným, no vynaliezavým psom, austrálskym honáckym psom menom Starbuck. Navonok pôsobí všetko v poriadku, hoci, ako sa čoskoro ukáže, v domácnosti tlejú isté problémy (manželské nezhody, finančné ťažkosti, možný problém s pitím, rozbité tínedžerské sny). Keď sa však jednej búrlivej noci objaví jasné, intenzívne svetlo, svet Plattovcov sa obráti naruby, keď ich susedstvo zasiahne séria kolapsov infraštruktúry spolu s výskytom nezvyčajnej rastlinnej ríše – exemplárov, ktoré akoby patrili vyhynutým prehistorickým druhom. To je však len začiatok, pretože po tomto nasleduje výskyt dinosaurov. Netreba dodávať, že obyvatelia Oak Street sú z toho, čo objavujú, ohromení, a nie je dlho, kým sa prežitie a útek stávajú naliehavými starosťami. Ale ako? A navyše, ako sa to celé stalo? To sú otázky, ktorým čelí rodina a jej susedia, keď sa im svet rúca. Treba priznať, že zápletka tohto príbehu je pomerne jednoduchá a miestami sa stáva opakujúcou a odvodenou. Tieto nedostatky však vyvažujú skvelé akčné scény a bujaro vtipné momenty, mnohé z nich zámerne prehnané a charakteristické primeranou, no zdržanlivou dávkou naturalizmu (hoci precitlivelejší diváci môžu chcieť aj tak odstúpiť). Nájdeme tu aj typické spielbergovské motívy, ako je bručúci sused (P.J. Byrne), láskavá stará pani z ulice (Anne Gee Byrd), pokojný, no nečakane tvrdý strednogenerák so zbraňou v ruke (Emily Kuroda), susedský tyran (Hudson Meek) a krásne nové dievča zo susedstva (Jordan Alexa Davis), všetky tieto vedľajšie línie sa dobre zapájajú do toku príbehu a sú do titulkov dostatočne uzavreté. No možno najväčším prekvapením je, ako film zapracúva jemné, no účinné témy, ktoré by ste od podobnej produkcie nečakali – posolstvá spojené s druhou šancou, vykúpením a odpustením, ktoré sú šikovne včlenené bez toho, aby divákov nimi tĺkli po hlave (za to treba poďakovať výborne napísanému scenáru). Našťastie, hoci mnohí kritici priznávajú, že film má množstvo úctivých poklôn franšíze „Jurský“, väčšina z nich múdro oceňuje veľkú nostalgickú zábavu, ktorú prináša, napriek tvrdohlavo hlasnej menšine cynických kolegov, ktorí tvrdia, že takéto vlastnosti sú čisté okopírovanie klasického filmového obsahu. Predpokladám, že sa na to dá pozerať aj takto, no to len kazí zábavu a otvára otázku o metafore pohára, ktorý je napoly plný alebo napoly prázdny – napokon je to na vašom pohľade/vašej voľbe. Tak čo si vyberiete? Vzhľadom na nedostatok dobrých, zábavných filmov v tomto ročnom období je podľa mňa „The End of Oak Street“ naozaj vítaným dúškom čerstvého vzduchu v inak zatuchnutej miestnosti – neskoroletný titul, ktorý je naozaj „dino-mite“.

„The End of Oak Street“ je ďalšia skamenená produkcia zo zábavného priemyslu, ktorému došli nové nápady. V podstate ide o Jurský park v americkom predmestí 80. rokov. Úvod je zdĺhavý, dosť nudný a viac než trochu otrepaný, silno sa spolieha na nostalgiu po 80. rokoch, aby ho udržala pri živote. Mimo toho ide o predvídateľné dinosauria akčné naťahovačky, základné rodinné dobrodružstvo s troškou nezmyslov o cestovaní časom. Veľmi obmedzené plusy zahŕňajú celkom slušné, hoci nie výnimočné herectvo a rozumné špeciálne efekty. V skratke, podľa tohto recenzenta je tento film presne to, čo vyrobíte, keď vám dôjdu nové nápady. Úplne fádne pozeranie, ktoré nikoho nevyzve k premýšľaniu.

Pozrite si moju celú recenziu na @ https://movieswetextedabout.com/the-end-of-oak-street-movie-review-a-stylish-amblin-style-spectacle-undone-by-tonal-indecision/ Hodnotenie: B- THE END OF OAK STREET je dobre postavený letný blockbuster, ktorého najväčšou prekážkou je jeho vlastná neistota v tom, čím chce byť. Dinosaurie divadlo je napínavé, Anne Hathaway ho drží pevne pri zemi svojou skutočnou vážnosťou, hudba Michaela Giacchina povyšuje takmer každú akčnú scénu a remeselné spracovanie v duchu Amblinu je skutočným potešením sledovať – no v okamihu, keď sa film pokúsi na príbeh postavený na popcornovej zábave navrstviť skutočné emocionálne sadzby, švy sa začnú párať a už sa nikdy úplne nezašijú. Nastavenie správneho tónu je sľubom voči divákovi o tom, koľko má cítiť, a porušenie tohto sľubu čo i len raz dokáže zmazať veľkú časť dobrej vôle, ktorú si film inak získal.

Dobre, celá premisa je pomerne chatrná. Predstava, že by dinosaury mohli behať po uliciach amerického mesta bez toho, aby armáda – zvyčajne prvá na mieste činu, keď si upustíte zmrzlinu – prevzala hlavnú úlohu so svojimi raketami, tankami a vrtuľníkmi, je ešte nepravdepodobnejšia než predstava, že by veloraptori a tyranosaury mohli pohlcovať obyvateľov predmestia. Ale je to pravda! Po niekoľkých veľmi hlasných a nevysvetlených zvukoch a jasne blikajúcich svetlách sa rodina „Plattovcov“ prebudí a zistí, že im chýba pes. Možno si „Starbuck“ zašiel na kávu? Syn „Brian“ (Christian Convery) je veľmi znepokojený, no čoskoro je to najmenší z jeho problémov, keď sa spolu s otcom „Gregom“ (Ewan McGregor), mamou „Denise“ (Anne Hathaway) a sestrou „Audrey“ (Maisy Stella) ocitnú zabarikádovaní v dome so seriózne hlučnými a hladnými susedmi. Ako sa vôbec môžu brániť, keď majú doslova len luk so šípmi a baseballovú pálku? Nasleduje jednoducho dobrá zábava a čo viac, celý herecký súbor vyzerá, akoby si tento bláznivý jurský výlet s nádychom „Tajomného ostrova“ (1961) naozaj užíval. Je to nabité od začiatku do konca, deje sa toho veľa, a hoci by som sa pokojne zaobišiel bez časti povinnej rodinnej dysfunkcie, ktorá sa dnes akoby vždy musí objaviť, zistil som, že je to oveľa lepšie, než som čakal, a Hathaway sa ukázala byť skutočne zábavným prekvapením.