Všetci sme už boli v divadle a čudovali sa, čo tam vlastne robíme? Zriedkavo však niektorý z nás vstane a nebude sa sťažovať na nevýrazné vystúpenie priamo tým na pódiu. No „Yannick“ (Raphaël Quenard…
Všetci sme už boli v divadle a čudovali sa, čo tam vlastne robíme? Zriedkavo však niektorý z nás vstane a nebude sa sťažovať na nevýrazné vystúpenie priamo tým na pódiu. No „Yannick“ (Raphaël Quenard) presne to robí, sťažuje sa, že si vzal voľno z práce a minul čas a peniaze na ich predstavenie „Le Cocu“, ktoré ho vôbec nezaujalo. Na začiatku sa herci angažujú, potom ho pošlú preč. Neodradený sa však krátko nato vráti s pištoľou, požaduje laptop, tlačiareň a vymýšľa im scenár, aby sa zlepšili. Áno, je to celkom nepravdepodobné a chvíľu som nebol istý, či „Yannick“ v skutočnosti nie je štvrtým členom súboru, ktorý sem prišiel zamiesiť. Určite diváci nikdy nevyzerajú veľmi vydesení svojím „únoscem“. Práve tá nejednoznačnosť a zábavné podanie Quenarda robí z tohto filmu dosť zvláštny zážitok, ktorý, hoci trvá príliš dlho, je občas dosť inovatívnym kúskom charakterného filmu-s-divadla, ktorý má práve dosť reálnosti, aby niekedy bol vtipný. Úplne mu však dojde dych na konci, ale prvých štyridsať minút je originálne a stojí za to pozrieť si to.