Toto je pravdepodobne moj obľúbený film Romana Polanského, kde sa sám objavuje v úlohe skromného "Trelkovskeho". Hľadá si byt na prenájom v Paríži a napriek dosť chladnému prijatiu od koncierge …
Toto je pravdepodobne moj obľúbený film Romana Polanského, kde sa sám objavuje v úlohe skromného "Trelkovskeho". Hľadá si byt na prenájom v Paríži a napriek dosť chladnému prijatiu od koncierge (Shelley Winters), výsluchu od svojho prenajímateľa "Zy" (Melvyn Douglas) a tomu, že nemá kúpeľňu, sa rozhodne tam bývať. Už od začiatku vie, že predchádzajúci nájomník sa pokúsil o samovraždu skokom z okna a že stále visí na tenkom vlákne v nemocnici, takže ju navštevuje a stretáva jej kamarátku "Stellu" (Isabelle Adjani). Je to trochu divá žena a to mu nesedí v jeho novom byte, kde sa aktívne podporuje knižničná atmosféra. Skôr či neskôr začína mať pocit, že jeho susedia majú spiknutie na to, aby ho vyhnali alebo ešte horšie. Počuje zvuky, hlasy, veci si predstavuje. Alebo nie? Do jeho bytu sa vlámačkuje, obáva sa, že ho niekto pokúsi zabiť, keď spí. Skratka, paranoja sa pevne zmocňuje tohto muža. Nijak nepomáha ani fakt, že sa stáva čoraz viac posednutý (teraz zosnulou) predchádzajúcou obyvateľkou, čo vedie k významným zmenám vo svojom často erratickom správaní tiež. Je to všetko skutočné, alebo len stráca rozum? Polanski tu dobre pracuje, rovnako aj Adjani, ale je to celkový koncept, ktorý robí tento film zaujímavým. Pripomenul mi trochu "Rosemaryho bábätko". Nie v satanskej forme, ale spôsobom, ako klaustrofóbia jeho bývania s nepriateľstvom zo všetkých strán; jeho vlastná osobnosť inštinktívne slabá, citlivá a to všetko v tvári nebezpečenstva, ktoré by mohlo byť reálne, alebo aj nie... Má niekoľko účinných hrozivých prvkov psychologického konšpiračného trileru, ktoré podľa mňa fungovali veľmi dobre a dve hodiny rýchlo ubehli, pretože jeho postava naozaj začne prenikať pod vašu kožu.