Nebraska Nebraska

Čierna a biela fotografia je pekným dotykom. Dáva tváram starejúcich, reflexívnych, ale stále túžobných postáv taký Karshov vzhľad a hodí sa k rýchlo vyblednutým spomienkam na minulú éru v nedávnej americkej histórii. Herecké výkony boli celkom dobré. Bruce Dern podáva bez námahy výkon ako mrzutý starý poštekáč s jednou nohou v reflektore a druhou polozakopanou v tieniach úplnej demencie. Medzi rodinou a komunitou, minulosťou a súčasnosťou sú predstavené medziľudské konflikty jednoduchým, lineárnym a nekomplikovaným spôsobom. Príbeh sa zdá chcieť preskúmať smutné pravdy o regresívnej, bankrotovanej krajine a o nezmyselné sny a ilúzie, ktoré ľudia chňapajú. Život je obmedzený a nedokončený. Ako hlavy vytesané z Mount Rushmore. Ako zúfalí postavy, ktoré sa túlajú na a z plátna. Aj napriek celoživotnej poctivej práci v súlade s rôznymi pevnými kresťanskými zásadami zostáva nekludná, tichá zúfalosť. Klamstvá a ilúzie sú nevyhnutné, aby zabránili osamelému, neutešiteľnému realite, aby sa usadili. A hoci Alexander Payne sa snaží udržať veci relatívne pozitívne, aby nás nezavádzal do jamy beznádeje, nezdarí sa mu úplne rozvinúť a uskutočniť témy, ktoré predkladá. Pri každom Payneovom filme (Bokovka, Potomkovia) si vyslúži veľké pochvaly, a tentoraz si ich skoro zaslúži. Je pomerne bystrým kinematografom, ktorý chce vytvárať zmysluplné obrázky, a to bez toho, aby sa zbytočne ponáral. Konkrétne, cestovné filmy na polovicu nádrže. Našťastie sa neponára do kalných Bergmanových končín ani nepchá seba do vzduchu s Goddardovským sebavýznamom, ale neprospieva si tým, že sa vyhýba alebo odmietne potenciálnu hodnotu a naliehavosť vecí, ktoré predkladá. Jeho koncepty sú skrátené. Keď pozerám film Nebraska, nemôžem si nepomyslieť, ako by adeptní režiséri ako Kieslowski alebo Cassavettes spracovali a poslúžili materiál. Takmer viac sklamaním, ako starneť, strácať prítomnosť mysle a snažiť sa zjednať si rozbité spomienky, je nedokázať úplne pochopiť, natož spravovať a starostlivo oplodniť, vlastné dielo.