V dramatu Lindsaye Andersona, Pokud, je typickým produktem své doby, tedy neklidných a revolučních šedesátých let. Téměř z každého záběru je cítit obrovský vztek mladé generace, který může uhasit pouze bourání hodnot, na nichž v té době stála britská střední třída. Film se stal kultovním především díky tomu, že se Andersonovi podařilo příběhu dodat surreální nádech, za což vděčí zejména formálnímu zpracování a vynikající kameře Miroslava Ondříčka. V okamžiku, kdy revoluční události nabírají obrátky, film se anarchisticky rozpadá do jednotlivých záběrů, neustále mění svou barevnost od sépiové po plnobarevnou, střídání reálních a fantazijních záběrů je stále rychlejší.
V roku 1968 bol uvedený film <i>If....</i>, režírovaný Lindsayom Andersonom s scenárom od Davida Sherwina. Príbeh sleduje troch nekonformistických študentov Malcolm McDowell, Richard Warwick a David…
V roku 1968 bol uvedený film <i>If....</i>, režírovaný Lindsayom Andersonom s scenárom od Davida Sherwina. Príbeh sleduje troch nekonformistických študentov Malcolm McDowell, Richard Warwick a David Wood, ktorí plánujú pomstu. Film začína zobrazovaním prísnych pravidiel na elitnej verejnej škole a následnými trestami, ktoré dostávajú od starších chlapcov. Druhá polovica filmu sa odohráva v surreálnej tóne a končí masakrom.
CinemaSerf
25. 11. 2024
Preložené
70%
Na luxusnej súkromnej škole existuje hierarchia, v ktorej domovský majster vykonáva dosť arbitrárnu autoritu prostredníctvom svojich troch "bičov". Zvyčajne sa im páči zastrašovať mladších žiakov,…
Na luxusnej súkromnej škole existuje hierarchia, v ktorej domovský majster vykonáva dosť arbitrárnu autoritu prostredníctvom svojich troch "bičov". Zvyčajne sa im páči zastrašovať mladších žiakov, ale na tejto škole sú tri starší muži, ktorí pritiahnu ich pozornosť. Je to "Mick" (Malcolm McDowell), "Johnny" (David Wood) a "Wallace" (Richard Warwick) a vedení prvým, majú malý záujem o prispôsobenie sa očakávaniám inštitúcie. V tomto prostredí buď šikanuj alebo buď šikanovaný je tiež poskytované vojenské vzdelávanie a to vyvoláva myšlienku o priamejšej forme rebelie - a kedy lepšie implementovať ich plán ako na veľkej ceremoniálnej udalosti s významnou osobnosťou a generálom armády prítomným. McDowell je tu vo svojej zlemovskej najlepšej forme, keď vyžaruje ducha agresívneho krvilačného myslenia, ktoré celkom jasne osvetľuje toxickú atmosféru na mieste vzdelávania, kde individualita bola výrazne pohrdaná. Ide tu nielen o individualitu myslenia a mysle, ale sú tu aj narážky na sexualitu, keďže "Wallace" je oveľa menej zaujatý ich novou priateľkou z čajovne (Christine Noonan) a tá pre „Micka“ prejavuje oveľa viac nadšenia. Hoci brutalita každodenného správania nie je explicitne zobrazená, necháva málo na našu predstavu a na konci je celkom jasné, že scenárista David Sherwin útočí nielen na privilegium tu prezentované, ale aj na širšie spoločenské postoje ku triede namiesto zásluh. Tu je tiež pomerne solídne zobrazené množstvo podporného úsilia, s mnohými charakterizáciami pevne podporujúcimi zastarané predstavy o udržiavaní status quo a dedených nárokoch, ktoré pomáhajú tomuto zaujímavému príbehu vyniknúť.
7.1
379x hlasované
Používame cookies na meranie návštevnosti (Google Analytics) a zobrazovanie reklám (Google AdSense). Kliknutím na „Súhlasím“ nám pomôžete zlepšovať obsah stránky.
Zásady cookies