Re-Animátor Re-Animator

Necítim sa tak silne o film _Re-Animator_, ako to robí väčšina komunity hororu. Absolútne si ho užívam, odporúčam ho, dokonca. Len trochu iným spôsobom, viac ako Pozeraj-Užívaj-Dokonči.

V roku 1985 mal recenzent 15 rokov a bol už veľkým fanúšikom hororov – s Evil Dead, Halloweenom, Piatkom trinásteho aj talianskymi hororármi bol žáner v tom čase mimoriadne živý. Keď si vtedy v časopise Mad Movies prečítal o pripravovanom, extrémne krvavom filme inšpirovanom krátkou poviedkou H. P. Lovecrafta, vybral sa naň hneď na poobedné predstavenie – a napokon ho počas troch dní videl sedemkrát. Herecké obsadenie podáva šialene presvedčivý výkon, predovšetkým Jeffrey Combs, no aj Bruce Abbott ako muž snažiaci sa zachovať si rozum a zostať nažive uprostred hororových udalostí zaujme. Barbara Crampton ostane v pamäti najmä vďaka scéne, v ktorej ju olizuje odseknutá hlava, no zvládne aj presvedčivo "normálnu" postavu. Táto dvojica sa snaží zachrániť, čo sa dá – rozum aj život –, a tvorí tak výrazný protipól šialenému doktorovi Westovi a jeho posadnutosti prekonať smrť za akúkoľvek cenu. Väčšina scén sa odohráva na fakulte v Arkhame, časť aj v Danovom byte, čo len umocňuje pocit šialenstva – veď ide o na pohľad úplne bežné prostredie, kde by sa nemalo diať nič zlé. Gore efekty pôsobia dodnes živo: áno, moderné triky sú dnes prepracovanejšie, no tie gumené telesné časti zaliate litrami krvi boli naozaj účinné a hlavne – fyzické. Digitálne efekty často postrádajú práve túto hmatateľnosť, ktorú herci mali pri práci s reálnou odseknutou rukou či hlavou (na rozdiel od dnešnej interakcie len so zeleným plátnom). Všetky tieto prvky spolu vytvárajú mimoriadne pútavý film.