Napriek, alebo možno práve kvôli, nacistickému zaujatiu Paríža v roku 1942 sú divadlá a kiná mesta živé. Jedno z najobľúbenejších bolo v Montmartre a prevádzkovali ho Steinerovci. Teraz je on Žid,…
Napriek, alebo možno práve kvôli, nacistickému zaujatiu Paríža v roku 1942 sú divadlá a kiná mesta živé. Jedno z najobľúbenejších bolo v Montmartre a prevádzkovali ho Steinerovci. Teraz je on Žid, tak sa rozhodnú, že je pre neho najlepšie odísť do Vichy a divadlo nechať v rukách jeho herečky manželky "Marion" (Catherine Deneuve). Celkom vhodne sa rozhodnú uviesť novú hru s názvom "Zmiznutie" a do hlavných úloh obsadia "Grangera" (Gerard Depardieu) ako partnera pre "Marion" pod režisérstvom "Jean-Loupa" (Jean Poiret). Je fér povedať, že "Granger" je trochu ženskári - ale objekt jeho túžob tu, ktorá je náhodou kostýmierkou "Arlette" (Andréa Ferrêol), by ho nechcela ani vidieť. Ich najlepšie plány ako súbor sú prežiť to, čo zostalo z vojny, a s nebezpečenstvami na každom rohu, ako aj s racionovaním, majú pred sebou ťažkú úlohu. Ako sa príbeh rozvíja, uvedomujeme si, že tak "Marion" ako aj jej partner majú tajomstvá, ktoré musia udržať, a ich produkcia na pokračovanie alebo zlyhanie bude tiež vidieť protižidovský kritik "Daxiat" (Jean-Louis Richard), ktorý by mohol ľahko zvrátiť všetku ich tvrdú prácu a vidieť ich všetkých na smetisku. Tu je veľa chémie a François Truffaut dokázal vniesť trochu temného humoru do prostredia, ktoré je bezpochyby preniknuté strachom, ale zároveň nám ponúka pohľady do životov týchto umelcov, ktorí súperia, konšpirujú a kontrastujú s ostatnými vo všetkých aspektoch ich každodenného života. Je to film o odvahe, statečnosti a rozhodnosti - často nájdeme na najmenej pravdepodobných miestach, a Deneuve nám ponúka silne angažovanú charakterizáciu, ktorá zosobňuje koncept menej je viac. Trvá si na svojom, takže si pohodlne sadnite s pohárom slušného Malbecu a mali by ste si užiť talent na vrchole ich hry.