Nainštalovaná spontánnosť alebo (čistý šťastný náhodou) Nie je to fér. Milujem Raymonda Carvera, dlhé zábery, divadlo, Batmana, strechy a uličky NYC, vrstvenie seba-reflexívnej fikcie, zblúdivú…
Nainštalovaná spontánnosť alebo (čistý šťastný náhodou) Nie je to fér. Milujem Raymonda Carvera, dlhé zábery, divadlo, Batmana, strechy a uličky NYC, vrstvenie seba-reflexívnej fikcie, zblúdivú fantáziu, tvorivý proces, šialenú logistiku nepretržitého filmovania, bezproblémové zoskupovanie sa meniacich sa prostredí, vstupovanie do nerozhodnutých mentálnych priestorov, predvádzanie osamelého šialenstva a neznesiteľné očakávanie byť, byť súdený, byť vypískaný, nebyť, odstúpiť, delirické upery, existenciálne depresie, magický surrealizmus, telekinetická zúrivosť, sny o lietaní, hádzanie záchvatov, krehké a predsa nezdolateľné ego, bezchybne skonštruovaný chaos, opakujúci sa vrchol ukončenia všetkého - odkiaľ do pekla pochádza tá prekliata improvizovaná bubnovačka? - ach tam a tam, tak absurdné, nezastavuj sa, záber musí pokračovať, predstavenie musí pokračovať, "Nie si dôležitý, zvykni si na to," povedala, ale tak veľa úzkosti ho preplavuje, viazaný na pernatú fantáziu, nevrlé pripomenutie toho, čo kedysi bolo, alebo mohlo byť, odmieta veriť, že je neskoro vzlietnuť na bývalé výšky, a predsa pozemšťaný časom a gravitáciou, uväznený v naratíve, uväznený v fikcii, "Si herečka, zlatko," hovorí iný, "nemáš žiadnu sebarešpekt" a všetci herci sú v hre, Keaton a Stone sú zaostrili, poznajú bolesť, predstierajúc, že im na tom nezáleží alebo predstierajúc, že majú význam, neschopnosť byť autentickým, herecký herecký herecký metafikcia metafilmovaná s meta-kritickou správou: áno, sme všetci zmätení a meta-pokazení, ale po vystrelení si nosa na hanbu pre klam, odhalením nečakaného cnostného nevedomia, odlúpaním vrstiev pretvárky a sebaprezentácie, môžete nájsť momentálnu stopu čistej, nekomplikovanej nevinnosti. Nie je to fér. Milujem túto sračku!