Clockers Clockers

Spike Lee je nešťastný príklad veľmi talentovaného filmára, ktorého zrejmý talent v remesle sa neprejavuje v súčasnom mainstreamovom filme kvôli problémom, ktoré nemajú nič spoločné s filmom samotným. Uvedomujem si, že aby sa niekto stal skvelým v niečom vo svojom živote, iné veci musia trpieť, a s ním sa zdá, aspoň pre mňa, že pre všetko, čo nepochybne dosiahol vo filmovom svete, to vytvorilo akýsi druh 'idiot savant' (je to jednoducho existujúci termín - určite to nemyslím pejoratívne) - teda v sociálnych zručnostiach, aspoň čo sa týka seba-marketingu alebo prezentácie svojej osobnosti v oblasti, mu chýba - a negatívne ovplyvňuje jeho film. A to je špinavá škoda, pretože tento film bol skvelý. On a jeho vynikajúci prístup k filmu mi pripomínajú princíp Heisenberg a robia ma: a) želať si, aby Lee našiel viac šťastia vo svojom živote, aby mohol pôsobiť lepšie a jeho osobnosť tak neovplyvňovala filmofilov ako ja; a b) čudovať sa, či by bol šťastnejší a príjemnejší, či by to negatívne ovplyvnilo jeho tvorbu filmu? Filozofické otázky ako táto ma obvykle držia v noci, pokiaľ nemám červené víno, mlieko alebo harmančekový čaj, ktorý ma unaví a ukludní.

Toto je kriminálne podceňovaný klenot, mestský film o drogových predajcoch, ktorý sa vôbec nepodobá na typický gangsterský film, nemá neustále hrajúci rap počas celého trvania, ale dojemnú klasickú hudbu od Blancharda, aj keď v ňom stále znejú skvelé 90. roky hip hop. Emócie a farby scenérií sú hmatateľné. Skutočne by som toto nedokázal nazvať Spike Lee filmom, pretože ho produkoval Scorsese, má oveľa profesionálnejší a vážnejší pocit než Spikes predchádzajúca trápna tvorba. Atmosféra 90. rokov v uliciach Brooklyn hip hop je cítiť, ale tento film udiera oveľa hlbšiu notu v srdci, vyhni sa mainstreamovému traileru, mohol by byť dôvodom prečo tento film zlyhal v mainstreame, keď sa z neho stane skutočne undergroundový hit.

Myslel som si, že tento film bude lepší. Dosť nudný, nie veľa akcie alebo nič, čo by vás zaujalo.