Pred deväťdesiatimi rokmi som bol freak. Dnes som amatér. Time After Time režíruje Nicholas Meyer, ktorý tiež prispôsobuje scenár zo príbehu napísaného Karlom Alexanderom a Steveom Hayesom. Hrajú v…
Pred deväťdesiatimi rokmi som bol freak. Dnes som amatér. Time After Time režíruje Nicholas Meyer, ktorý tiež prispôsobuje scenár zo príbehu napísaného Karlom Alexanderom a Steveom Hayesom. Hrajú v ňom Malcolm McDowell, David Warner a Mary Steenburgen. Hudba je od Miklosa Rozsu a kinematografia od Paula Lohmanna. Ako je to nádherné, nádherný nápad je podaný rovnako nádherným spôsobom. Tvorcovia prišli s myšlienkou, aby Jacka Rozparovača postavili proti H.G. Wellsovi, v súčasnosti roku 1979. To potom, čo Rozparovač (Warner) použil Wellsov stroj času na útek pred políciou z Whitechapelu v roku 1891, čím prinútil Wellsa (McDowell) sledovať slávneho vraha do San Francisca do budúcnosti. Bolo toľko filmov založených na rybe-mimo-vody počas rokov, je tak osviežujúce nájsť niečo, čo má skutočne pôvodný príbeh, s ktorým pracovať. V prípade Rozparovača vidí všetku násilie po uliciach San Francisca a verí, že je jeho osudom byť v tomto spoločenstve. Na druhej strane je Wellsovi nepríjemné zistiť, že to nie je Utopia, ktorú si predstavoval, ale vedec v ňom je fascinovaný tým, čo objaví. Pomáha aj tomu, že upútal pozornosť veľmi horúcej Amy Robbins (Steenburgen), ktorá je tiež fascinovaná jeho jemnými spôsobmi. Prirodzene zábava musí niekedy skončiť, aby sa naplávalo napätie a temnejšie aspekty príbehu. Meyer získa správnu rovnováhu, vpája drobné útržky zla, keď Jolly Jack, zdobený vestou a peniazovým pásom, vykonáva svoje krvavé činy, a potom prechádza na osu Wells/Amy, keď sa snažia budovať vzťah a zároveň presvedčiť úrady, že nádhera je naozaj medzi nimi. Stavia sa pekne, zvyšuje napätie výrazne, a vždy je v vzduchu dôležitá otázka, či je nejaká nádej pre H.G. a Amy? Taká je bohatá charakteristika a kvalita vyprávania príbehu, že nás určite zaujíma výsledok tohto nádherného kúsku cestovania časom. 8,5/10