Na prvý pohľad pokojný Henry Morrison - ktorý práve zavraždil celú svoju rodinu - rýchlo prijíma novú identitu a odchádza z mesta. Po vytvorení nového vzťahu s vdovou a jej dcérou v náročných obdobiach skrýva svoju skutočnú identitu a udržuje si stálu pôdu pod nohami.
Čo keby váš nevlastný otec bol psychopat? Po tom, ako priateľský muž v oblasti Seattlu zavraždí svoju rodinu, začne si vytvárať novú pod inou identitou, ale jeho bystrá nevlastná dcéra si všimne jeho…
Čo keby váš nevlastný otec bol psychopat? Po tom, ako priateľský muž v oblasti Seattlu zavraždí svoju rodinu, začne si vytvárať novú pod inou identitou, ale jeho bystrá nevlastná dcéra si všimne jeho pochybnú morálku. "Nevlastný otec" (1987) je solídny kriminálny dramat/thriller s prímesou hororu. Film beží 1 hodinu a 29 minút a bol natočený v oblasti Vancouveru, vrátane Edgemont Village.
CinemaSerf
06. 02. 2025
60%
Po opustení scény krvi za sebou „Jerry“ (Terry Quinn) odhodí dôkazy cez bok opúšťajúceho sa trajektu a odchádza hľadať nový život. Skoro sa usadil s „Susan“ (Shelley Hack) a jej teenagerovskou dcérou…
Po opustení scény krvi za sebou „Jerry“ (Terry Quinn) odhodí dôkazy cez bok opúšťajúceho sa trajektu a odchádza hľadať nový život. Skoro sa usadil s „Susan“ (Shelley Hack) a jej teenagerovskou dcérou „Stephanie“ (Jill Schoelen). Zdá sa, že všetko postupuje dostatočne dobre, má prácu ako realitný agent a hoci jeho vzťah s novou nevlastnou dcérou by mohol byť lepší, veci sa zdajú byť v poriadku. Náhle však je to, akoby sa prepol spínač a jeho predtým viac hrozivá postava začína dvíhať svoju škaredú hlavu. Jeho rodina nie je úplne taká ovplyvniteľná, akú potreboval, a tak si môžete predstaviť jeho reakciu a zvyšok deja. Predpokladám, že jeho prístup k otravnej teenagerke by mohol rezonovať s niektorými, ale možno nie s rodinou, ktorá sa musí vyrovnať s jeho stále nepríjemnejším správaním, a to je vlastne podstata tohto. Nie je to práve originálne, ani sa príliš neodchýli od cesty predvídateľnosti, keďže drama je opakovane predĺžená, aby maximalizovala pocit nebezpečenstva bez toho, aby sa skutočne venovala pravdepodobnosti. Vieme, že „Ogilvie“ (Stephen Shellen) je na jeho stopách, ale táto zápletka sa skôr vytratí pred záverom, ktorý je zároveň zbrklý a nešikovne narážajúci na pokračovanie. Je to v poriadku, ale nič špeciálne, ospravedlňujem sa.