Postava Jean-Pierre Léauda „Doinela“ mi niekedy pripomínala trochu Charlieho Chaplina „Vagabunda“, ako sa prepracúva touto zaujímavou komédiou o životoch a láskach muža, ktorý, práve čo opustil…
Postava Jean-Pierre Léauda „Doinela“ mi niekedy pripomínala trochu Charlieho Chaplina „Vagabunda“, ako sa prepracúva touto zaujímavou komédiou o životoch a láskach muža, ktorý, práve čo opustil armádu, musí zvyknúť na civilný život. Pôvodne má šťastie, keď jeho priateľka „Christine“ (Claude Jade) získa svojho otca (Daniel Ceccaldi), aby mu zabezpečil prácu. Teraz bezpečnostný strážca rozhodne nie je, takže jeho pôsobenie je krátke, ale zavedie ho do zaujímavého sveta súkromného detektíva. Toto vedie k práci sledovania zdánlivo poctivého obchodníka „Georgesa“ (Michael Lonsdale), čo zasa vedie k stretnutiu s jeho manželkou „Fabienne“ (Delphine Seyrig), s ktorou, áno, uhádli ste... Prečo by táto krásna a očarujúca žena bola vdaná za predavača topánok? No ako sa mladý muž hlbšie ponorí, zisťujeme - prostredníctvom série stále nesprávnejších situácií, že „Doinel“ je dosť neschopný vo všetkom, ale má na to istý šarm, ktorý by sa mohol prekvapivo osvedčiť v najmenej pravdepodobných situáciách. Léaud je tu v dobrej forme, predstavujúc príjemného blázna, ktorého je celkom ľahké obľúbiť. Je tu aj zábavná chémia medzi ním a obidvomi Seyrig a Jade, ktorá vás niekedy môže priviesť k zahanbeniu, keď sa snaží zvládnuť svoje vzťahy s ženami. Komédia je hojná a je vlastne dosť provokatívna pre koniec 60. rokov. Je to príbeh o sexuálnom prebudení a tej neuchopiteľnej predstave o sebarealizácii, ktorú som zistil, že preletela za deväťdesiat minút, ktoré stále fungujú zábavne aj teraz.