Amadeusz Amadeus

„Amadeus“ (1984) je zábavný kostýmový dramat, ktorý vás úspešne prenesie do Viedne z rokov 1783-1791. Mozart bol v podstate rockovou hviezdou éry a niektorá z jeho dynamických hudieb dokonca evokuje isté moderné rockové štýly. Dávať hlavným postavám osobnosť pomáha oživiť udalosti a štruktúra spomienok robí z príbehu zaujímavé rozprávanie.

Máloktorý viacnásobne ocenený herecký výkon je taký zaslúžený ako ten, ktorý podáva F. Murray Abraham v tejto majstrovsky nakrútenej – hoci úplne fiktívnej – retrospektíve o živote a dobe Wolfganga Amadea Mozarta, ktorého stvárňuje ohromujúco presvedčivý Tom Hulce. Abraham hrá dvojtvárneho, závistlivého a zlomyseľného Antonia Salieriho, dvorného skladateľa cisára Jozefa II. (Jeffrey Jones) – talentovaného, usadeného vo svojej politicky vplyvnej a bohatej pozícii, no odmalička si vedomého existencie mladíka, ktorý dokáže hrať dokonale a skladať priamo za pochodu. Počiatočný obdiv k jeho výnimočnému talentu čoskoro vystrieda žiarlivosť, ktorá sa stáva hnacím motorom každej Salieriho bdelej chvíle. Mladý majster medzitým priťahuje čoraz viac pozornosti a uznania a začína Salierimu konkurovať aj o cisárovu priazeň. Salieri musí konať – a nečakane mu v tom pomôže sám Mozartov sebadeštruktívny charakter. Ako dieťa porovnávaný s cvičenou opicou a s neustálymi problémami s otcom (Roy Dotrice), aj po svadbe so Stanzi (Elizabeth Berridge) a narodení vlastného dieťaťa Mozart neprestáva hľadať obdiv, uznanie a lásku, pričom balansuje na tenkej hranici medzi zúfalstvom a chronickým strachom z chudoby a zlyhania – čo ho ženie do čoraz väčšej závislosti. Pozoruhodné je aj to, do akej miery sa Mozartova hudba stala súčasťou nielen filmovej histórie, ale aj nášho bežného sveta. Celý príbeh je rozprávaný prostredníctvom trefnej "spovede" medzi Salierim a kňazom, ktorý sám zápasí so svojou vierou a presvedčením, že aj tie najťažšie hriechy možno odpustiť. Alebo azda predsa nie všetky? Prepracovanosť detailov je fantastická – kostýmy, scéna aj lokácie prispievajú k bohatej, štýlovej atmosfére filmu plného sebavedomia. Hulceho zobrazenie tvorivého génia klesajúceho do víru utrpenia je mimoriadne presvedčivé a záver – verný historickým faktom, aspoň do istej miery – necháva diváka citovo vyčerpaného silou oboch hereckých výkonov. Toto je film pre veľké plátno a kvalitný zvuk a tri hodiny stopáže ubehnú prekvapivo rýchlo.