Od mladého veku prejavovala Gabrielle (Marion Cotillard) trochu vzburujúci duch. Už ako dievča bola rozhodnutá neposlušiť rodičovským želaniám a nevydať sa za miestneho Joseho (jemne nuansovaný výkon…
Od mladého veku prejavovala Gabrielle (Marion Cotillard) trochu vzburujúci duch. Už ako dievča bola rozhodnutá neposlušiť rodičovským želaniám a nevydať sa za miestneho Joseho (jemne nuansovaný výkon od Alex Brendemühla) - hoci bol k nej veľmi láskavý. Výsledkom bolo, že žila vo vzdelaní, ktoré pristálo neprovdanej dievčine na vidieku vo Francúzsku. Jej „prelom“ prichádza v podobe obličkových kameňov, ktoré si vyžiadajú návštevu alpskej nemocnice. Tu stretáva uzdravujúceho sa Andrého (Louis Garrel), ktorý sa práve vrátil z Francúzskeho Indocínskeho poloostrova zničený vojenskými traumami a vážne zranený. Tento príbeh mi pripomenul básne Wilfreda Owena. Ukazuje nám následky hrôz vojny, následky a traumu, ale existuje aj určitá nádej a optimizmus, keď sa ich milostný príbeh začne formovať a možno, možno je niekde miesto pre spokojnosť. Cotillard je vo svojej úlohe ako trochu sebavedomá a trochu chaotická Gabrielle na výbornej úrovni a aj keď Garrel nemá toľko čo robiť, stále sa presvedčivo javí ako vojak zmätený realitou a snom - je to záver, ktorý je dosť dojemný a núti nás zamyslieť sa nad tým, kto vlastne Gabrielle je. Film vyzerá dobre a je dobre skórovaný Danielom Pembertonom, čo dodáva určitý lesk Cotillardinej postave ženy, ktorú si myslím, že by som veľmi nemusel mať rád.