At Eternity's Gate At Eternity's Gate

Rozumiem, čo sa snažil _At Eternity's Gate_ dosiahnuť vizuálne. Ale to nie je niečo, čo som si užil. Rámcovanie ma skôr nepríjemne prekvapilo, čo je zase akoby účelom, ale nie pre mňa. Obrovský obdiv patrí samozrejme Dafoovi, jeho nominácia na Oscara za najlepšieho herca nie je nezaslúžená, a špeciálne extra uznanie patrí aj Mads Mikkelsenovi, sekvencia medzi nimi dvoma bola nepochybne mojou absolútnou obľúbenou časťou _At Eternity's Gate_. Ale veľa zvyšku je len zábery prírody doprevádzané násilne narušujúcim klavírom, a ja sa nemôžem nazvať fanúšikom.

Ok, predovšetkým sa musím priznať, že som si zatočila očami asi pri treťom alebo štvrtom krát, keď sme videli zhora-dolu záber Vincenta van Gogha, ako kráča, kráča, kráča. Niektoré zábery boli trochu príliš dlhé, hoci si myslím, že sa tým chcelo niečo povedať. Nevadí mi, keď ma film výzvou svojím obsahom alebo štýlom, len aby neponižoval moju inteligenciu. Tento film som považovala za dostatočne zaujímavý, aby som s ním vydržala, hoci sme ho sledovali doma a nesplyli sme ho na jedno posedenie. Skôr sme si pozreli polhodinu a potom sme sa k nemu vrátili neskôr v ten deň. Nepostrehol som roztrepansku prácu kamery, o ktorej hovorili iní, a aj keď si vo svojich románoch robím cťou vytvárať realistický dialóg, nemal som problém s dialógom tu, ktorý iných stále trápil. Možno okrem epizód opakovaného dialógu, ktoré používajú na zdôraznenie klzkého stavu mysle Vincenta van Gogha v týchto časoch. Mne sa to zdalo veľmi efektívne, takže možno by o niečo viac jemnosti mohlo byť menej rušivé pre diváka. Tento film je založený na novšej biografii, ktorá ponúka alternatívny popis posledných rokov maliara. Nie je možné byť si istý, či táto nová teória je správna, ale aspoň dá človeku priestor na zamyslenie. A zamyslenie nie je zlá vec, nie je?

Nie je to pre mňa.

Toto je skvelý malý biografický film, ktorý sa pozera na posledné obdobia života veľmi kreatívneho, ale chybného človeka. Willem Dafoe naozaj ponúka presvedčivý výkon ako Vincent van Gogh - skvele zachytáva nielen tvorivú, ale aj temperamentnú šialenosť tohto génia výtvarníka; a dokonca je tu aj mierne podobenstvo. Rupert Friend tiež dobre zahral ako jeho čoraz viac napätý prospešný brat Theo a Oscar Isaac je rovnako silný ako Paul Gauguin, s ktorým van Gogh má čo len turbulentný a súťaživý vzťah. Julian Schnabel má čo byť na toto hrdý, s intímne emocionálnym zobrazením, ktoré je zdržanlivé v dialógoch a kinematografia je tiež na prvom mieste.