Brightburn Brightburn

Zlý Superman Čo keby Superman bol zlý chlap? Na tomto predpoklade je postavený film Brightburn. Podľa mňa je to zrelší koncept než tradičný dobrák Superman. Na určitej úrovni to má zmysel. Nadradená bytosť by nevyhnutne presadila svoju nadradenosť nad slabšími bytosťami. Tak to funguje evolúcia a vzťahy medzi predátorom a korisťou. Nech sa s mojimi darwinovskými predpokladmi stotožníte alebo nie, je to slušný hororový sci-fi film. Je tam pocit, že pohodlná a známa rodinná dynamika je obrátená naruby. Nevinný, veľmi obľúbený, adoptovaný syn sa zmení na niečo tak ohromne mocné a bezohľadne ničivé, že ho dokonca aj jeho rodičia začnú báť. Je to náhly kontrast medzi týmito dvoma realitami, ktorý robí tento film skutočne desivým. Pomáha mu v tom aj rafinovaný záver, ktorý zdôrazňuje pád ľudstva z milosti v rukách tohto cudzieho bytia. Je to slušná zábava, hodnotím 7/10.

Vďačný film s dobrými špeciálnymi efektmi, zaujímavým príbehom a skvelým obsadením. Supermanovská vízia hororu sa stala najlepším anti-superhrdinovským filmom, aký som kedy videl.

Skvelý koncept, veľmi krvavý, len nedokázal splniť očakávania.

Brightburn je jedným z tých mála filmov počas roka, ktoré dokážu zaujať všetkých len svojím predpokladom. V svete, kde je žáner superhrdinov prenasýtený takmer každým mesiacom novým filmom založeným na komiksoch, rodina Gunnovcov prináša jedinečný koncept, ktorý podľa mňa nikdy nebola skúmaný týmto spôsobom. „Čo keby Superman bol zlý?“ je myšlienka, ktorá môže byť vyvíjaná mnohými rôznymi spôsobmi, v závislosti na prístupe režiséra a scenáristov. David Yarovesky jasne čerpal inšpiráciu zo Snyderovej verzie (Muž z ocele), a tam je film najlepší: pri skúmaní širokých a zaujímavých možností, ktoré scénarista môže presadzovať.