Namiesto výbuchu kinematickej energie je 'Mank' premyslený, dôkladný, jemný a nakoniec hnevotný film, ktorý stále rastie vo vašej mysli hodiny po jeho zobrazení. Aj po dvoch prehraniach stále počujem…
Namiesto výbuchu kinematickej energie je 'Mank' premyslený, dôkladný, jemný a nakoniec hnevotný film, ktorý stále rastie vo vašej mysli hodiny po jeho zobrazení. Aj po dvoch prehraniach stále počujem, ako moja myseľ premýšľa o každej sekunde, moje srdce ticho preteká, keď uvažujem o jeho jednotlivých momentoch geniality. Toto nie je nostalgická elegia pre veľký film alebo veľkého umelca, ale odsudzujúci portrét toho, ako sa môžu zneužívať systémy moci a ako dobrí muži sa ocitajú zapojení. Hovorí dravým hlasom k nášmu súčasnému svetu a pripomína nám dôležitú úlohu umenia vo fungujúcej spoločnosti. V tomto zmysle 'Mank' nie je film o kinematografii; je to film, ktorý sa pýta, aký je vôbec zmysel kinematografie. Je to silná, vzpurná otázka, a len režisér tak zručný ako David Fincher by sa odvážil ju položiť, a mať predstavivosť nájsť odpoveď. V procese by mohol práve odovzdať najlepší film roka.