"Harker" (Bruno Ganz) cestuje do odľahlého Transylvánska, kde má pomôcť "hraběti Drakule" (Klaus Kinski) kúpiť nový domov vo svojom rodnom meste Wismar. Prečo? Pretože sa zamiloval do fotografie…
"Harker" (Bruno Ganz) cestuje do odľahlého Transylvánska, kde má pomôcť "hraběti Drakule" (Klaus Kinski) kúpiť nový domov vo svojom rodnom meste Wismar. Prečo? Pretože sa zamiloval do fotografie svojej krásnej manželky "Lucy" (Isabelle Adjani) a rozhodol sa, že ju urobí svojou nesmrteľnou nevestou. "Harker" bol varovaný miestnymi pred nebezpečenstvami návštevy "hraběte", ale napriek tomu pokračoval ďalej, takže by sa nemal čudovať, keď jeho hostiteľ odíde z jeho hradu na škunerovi naloženom rakvami, zemou a smrteľnou nákazou potkanov, aby mohol uväzniť svoju nevinnú mladú manželku. Dokáže sa vrátiť domov včas, aby zmaril toto zlo? Tu nie je nič zvláštne nové vo vyprávaní príbehu, je to charakterizácia upíra, ktorá mu pomáha vyniknúť. Je zrejmé už od začiatku, že "Drakula" nie je z ľudského druhu. Na rozdiel od väčšiny interpretácií titulnej úlohy sa Kinski a Werner Herzog snažia vniesť do „Drakuly“ určitú ľudskosť. Rozdáva svoje túžby vľavo a vpravo na nevinných, šíri nákazu a nešťastie, kamkoľvek ide, ale aj on je prekliaty. Svojou vlastnou nesmrteľnosťou, svojím hľadaním nejakej formy naplnenia alebo spokojnosti. Toto nie je zobrazenie preplnené ostrými zubami a kečupom, je to omnoho jemnejšie, rafinovanejšie dokazujúce postavu, za ktorú je takmer nemožné necítiť ľútosť. Samotná produkcia sa dosť zastarala a miestami mi pripomínala jednu z týchto „Sherlock Holmes“ remákiev, ale základ príbehu je stále zaujímavo odlišný od bežného zobrazenia tohto vrcholu zla a stojí za to vydržať.