Keď sú časy ťažké a znavené duše sveta hľadajú spôsob úniku od svojich starostí a strastí, často sa uchyľujú práve do kina, aby si uľavili od nahromadeného tlaku. A v čase, keď sa zdá, že svet…
Keď sú časy ťažké a znavené duše sveta hľadajú spôsob úniku od svojich starostí a strastí, často sa uchyľujú práve do kina, aby si uľavili od nahromadeného tlaku. A v čase, keď sa zdá, že svet smeruje priamo do pekla (ako je to teraz), to platí viac než kedykoľvek predtým. Práve s týmto vedomím prichádza toto dlho očakávané sci-fi vesmírne dobrodružstvo od režisérov Phila Lorda a Christophera Millera – film, ktorý mal priniesť tak veľmi potrebnú a očakávanú zábavu. Bohužiaľ, výrazne zaostáva za očakávaniami. Keď kedysi slávny, no dnes zdiskreditovaný vedec Ryland Grace (Ryan Gosling) vykúpi svoju povesť odhalením príčiny vesmírnej katastrofy, ktorá hrozí zničiť Zem, „naverbuje" ho medzinárodný panel vyšetrovateľov (na čele s nešťastne obsadenou Sandrou Hüller), aby sa zúčastnil misie na vyriešenie problému. Váha, keďže má osobné pochybnosti a chýbajú mu skúsenosti astronauta – obavy, ktoré sa nečakane potvrdia, keď sa po hibernácii zobudí ako jediný člen posádky, ktorý prežil. Musí sa teda sám naučiť ovládať loď a hľadať riešenie blížiacej sa katastrofy, ktorá zjavne postihla všetky susedné slnečné sústavy okrem jednej. Po príchode na toto jediné nezasiahnuté miesto stretne kamenno-tvárneho mimozemšťana, ktorého pomenuje „Rocky" (hlas James Ortiz) – bytosť vyslanú z jeho domovského sveta na to isté miesto s rovnakým cieľom. Možno spoločná práca prinesie tejto nepravdepodobnej dvojici odpoveď, no najprv sa musia naučiť komunikovať, ak majú úspešne spolupracovať – výzva takmer taká veľká ako samotný vedecký problém. Aj keď to znie ako sľubná premisa pre únikovú fantasy zábavu, problémy nespočívajú ani tak v samotnom príbehu, ako skôr v jeho chybami preplnenom spracovaní. Už len stopáž 2:36:00 je príliš dlhá na to, aby udržala divácky záujem pri tom, čo film ponúka. Spracovanie totiž nikdy neberie samo seba dostatočne vážne na to, aby diváka prinútilo zaujímať sa o postavy či výsledok. Namiesto napínavého a strhujúceho vesmírneho dobrodružstva sa z filmu stáva skôr odľahčená buddy komédia (a to dosť hlúpa, takmer detinská). Komické uvoľnenie je jedna vec, no táto produkcia to ženie príliš ďaleko, a práve to sa stáva hlavným dôvodom, prečo film zúfalo potrebuje strih. K tomu treba pridať, že príbeh nie je nijako zvlášť originálny – kombinuje motívy zo snímok ako „Interstellar" (2014), „Marťan" (2015) a, akokoľvek neuveriteľne to znie, aj „Trosečník" (2000), s vizuálnymi prvkami, ktoré akoby vytrhli z „2001: Vesmírna odysea" (1968) a „2010: Rok, kedy nadviažeme kontakt" (1984). A keď už hovoríme o vizuáloch – špeciálne efekty sú výrazne nevyrovnané, niektoré ohromujúco krásne, iné pôsobia, akoby boli staré 40 rokov (o kontinuite ani nehovoriac). Potom je tu Goslingov hlavný herecký výkon, ktorý nesie väčšinu filmu na svojich pleciach – opäť stvárňuje (alebo sa o to snaží) svojho typického, tichého „obyčajného chlapíka", no v tomto prípade pravidelne vystupuje z charakteru a skĺzava do neúnosne prepatetického a sladkastého prejavu (podobne ako jeho mimozemský spoluhráč). Výsledkom je, že „Project Hail Mary" je napokon neočakávaným sklamaním, ktoré nedokázalo splniť to, čo tak vytrvalo sľubovala marketingová kampaň. Uvedomujem si, že môj postoj asi znie mrzuto a hašterivo a že pôjde skôr o nepopulárny názor v rozpore s tým, čo hovorí väčšina kritikov a divákov, no úprimne, z filmu som odchádzal neuspokojený. Ak sa napriek tomu rozhodnete film pozrieť, urobte si aspoň láskavosť a pozrite si ho v IMAX-e. Ale na vašom mieste by som počkal na streamovaciu verziu.