Válka světů War of the Worlds

Je úžasné, čo všetko sa dá dosiahnuť s kreatívnym scenárom, aj pri obmedzenom rozpočte. „Vojna svetov“ síce nezíska žiadne ceny, no napriek tomu je celkom zábavná. Nápad odohrávať celú mimozemskú inváziu z pohľadu riadiaceho centra agenta americkej NSA je originálny, rovnako ako spôsob, akým je všetko pekne poskladané dohromady. Herecké výkony sú tiež slušné, takže ani tu niet čo vytknúť. Jediným menším mínusom sú možno špeciálne efekty, ktoré sú len priemerné. Aj tak však fungujú dosť dobre na to, aby bol celý zážitok príjemný. V skratke – jednoduchý, ale sledovateľný sci-fi zážitok. Príjemné rozptýlenie na daždivý víkend.

Odpad. Absolútny odpad. Doteraz najhoršie využitie tejto značky.

Skvelý nápad, ktorý sedí do dnešnej doby, film sa mi páčil.

<em>'Vojna svetov'</em>... panebože. V poslednom čase som trochu vypadol z filmového diania, ale správa o tejto katastrofe sa dostala aj ku mne. Musel som si to overiť na vlastné oči skôr, než mi to niekto vyzradí. Niekedy sa internet spojí, aby spoločne prehnane znenávidel nejaký film... toto nie je jeden z tých prípadov. Aký to je chaos, bohužiaľ v ňom niet ani jednej vykupiteľnej vlastnosti. V prvom rade sa berie príliš vážne. Sú tam (myslím) roztrúsené nejaké vtipy, no trvajú doslova pár sekúnd – všetko ostatné je hrané vážne. Mal väčšiu šancu fungovať ako komédia, aj keď len tesne. Počiatočná novinka konceptu „screenlife“ (nevedel som, že to vôbec existuje, až doteraz) je celkom zaujímavá, no veľmi rýchlo úplne omrzí. Nakoniec začne otravovať, najmä neustále zvonenie telefónov – skoro ma z toho rozbolela hlava. Fungovalo by to ako krátky film, nie na 90 minút! Aj počítačová stránka vyzerá dosť hrozne, je to najnudnejší a najmenej kreatívny spôsob, ako využiť celý koncept PC. Doslova len približujú a oddiaľujú kameru počas celého filmu. Je tam jedna scéna, kde použijú ten <em>'Čeľuste'</em> dolly zoom efekt, čo je aspoň trochu cool. Na konci je aj kúsok photoshopu, ktorý je vtipne zlý – som si celkom istý, že by som to zvládol lepšie... dobre, možno nie, ale chápete. Celý záver ma (negatívne) rozosmial, spomínaným momentom, ale aj tou lietajúcou donáškou. Dostal som sa až sem v tejto (zbytočne dlhej) recenzii bez toho, aby som spomenul herecké výkony. Film má pár známych mien, no ani jedno z nich nepredvedie nič výnimočné – no v ich prospech treba povedať, že nemajú s čím pracovať. Mohli by ste tam dosadiť hocijakého svetového herca a bolo by to rovnaké. Ice Cube... tomuto nechám odpustiť, lebo ho mám rád. To isté platí pre Evu Longoriu. Obaja sú, ehm, celkom zlí. Jediný herec, ktorému by som dal aspoň trochu uznania, je Devon Bostick (pre vás Rodrick), ktorý má jednu scénu, kde jeho uslzené oči vyzerajú celkom presvedčivo. Ako vidíte, už len siaham po slame! Neviem, čo je horšie – tento film, alebo fakt, že som o ňom práve napísal sedem odsekov. Sme na tom rovnako zle! Tomuto sa podarí uniknúť najhoršiemu hodnoteniu odo mňa len vďaka porovnaniu. Neuveriteľné, ale videl som aj horšie.

Raz som pozeral, ako Jake Gyllenhaal telefonuje poldruha hodiny, a nenávidel som to. Pozerám Ice Cuba, ako mrští očami na obrazovku a poldruha hodiny si píše s rodinou a priateľmi, a milujem to. Dáta! Idú si po dáta. Chcú zožrať všetky naše dáta! Prečo jednoducho tie dáta neskopírovať? Prečo si jednoducho nezaložiť samostatnú serverovú farmu, kde by pre mimozemšťanov vyrábali nekonečný RickRoll? Technicky vzaté, ak tie dáta kopírujete donekonečna, máte neobmedzené množstvo dát – a ak ich mimozemšťania zožerú, znamená to, že na tom disku vznikne miesto na ďalšie? Keby ste vedeli napísať rýchlosť čítania mimozemšťanov, mohli by ste im dať neobmedzené dáta z nejakého malého zariadenia. To by ich zamestnalo na chvíľu, a kým by boli rozptýlení, nastavili by ste im dnu jadrovú bombu na časovač, ktorú by mohli zastaviť len tak, že sa obetujú pre vyššie dobro. Každopádne. Páči sa mi, ako je tento film natočený. Je smiešny a hlúpy. A mne to príde milé.

„Vojna svetov“ čerpá inšpiráciu okrem iného z filmov „Deň nezávislosti“ (1996) a „Open Windows“ (2014), aby vytvorila túto súčasnú interpretáciu klasického románu H. G. Wellsa z roku 1898. Základné posolstvo knihy – že ľudia sú v skutočnosti stále len zraniteľnou rasou, aj v 21. storočí, napriek našej obrovskej závislosti na technologicky riadenej infraštruktúre, ktorú používame každý deň – zostáva rovnaké, hoci je naozaj ironické, že práve táto technológia má pomôcť vyrozprávať príbeh. Problematickým nedostatkom tejto techniky je fakt, že pripomína sledovanie akčnej videohry naživo, a odohrávajúca sa dráma okolo dilem a traumat postáv, o ktoré by nám malo záležať, sa rýchlo stáva zúfalo abstraktnou – tak, ako sa to nevyhnutne stane pri každej globálnej katastrofe, keď sa zredukuje len na televízne spravodajstvo a mŕtvi sa stanú len zoznamom čísiel na obrazovke. Výsledný film sa dokáže dotknúť len povrchu postáv a samotnej ničivej invázie, čím vytvára ilúziu reality bez potrebnej emocionálnej hĺbky, ktorú dokáže poskytnúť len skutočná charakterizácia potrebná na to, aby film naozaj rezonoval s divákom.

Podľa niektorých správ film používa zábery zo skutočných katastrof a konfliktných oblastí na Blízkom východe (bombové útoky, požiare, vojenské havárie), ktoré sú zmiešané alebo prekryté CGI záberom mimozemskej invázie. Toto je fakt do pekla zvrátené! Čo všetko sú niektorí ľudia ochotní urobiť, aby zarobili na utrpení iných.

sakra sakra sakra sakra sakra sakrasakra sakra sakrasakra sakra sakrasakra sakra sakrasakra sakra sakrasakra sakra sakrasakra sakra sakrasakra sakra sakrasakra sakra sakrasakra sakra sakrasakra sakra sakrasakra sakra sakrasakra sakra sakrasakra sakra sakra