Je ešte fascinujúcejšie sledovať tento film znova v roku 2021, takmer päťdesiat rokov po ňom, keď je úrad prezidenta USA stále zamorený konšpiráciami a kontroverziami. Tento film sa zaoberá okresným…
Je ešte fascinujúcejšie sledovať tento film znova v roku 2021, takmer päťdesiat rokov po ňom, keď je úrad prezidenta USA stále zamorený konšpiráciami a kontroverziami. Tento film sa zaoberá okresným prokurátorom z Louisiany Jimom Garrisonom (Kevin Costner) a jeho takmer obsesívnym úsilím dokázať, že atentát na prezidenta Johna F. Kennedyho v Dallase v roku 1963 bol dohodnutý pokus o nejaké rogue prvky v americkom establishmente - vláda, vojenský a priemysel - aby zabránili jeho odchodu z Vietnamu a zabezpečili, aby miliardy dolárov pokračovali v napĺňaní vrecká mnohých zainteresovaných. Oliver Stone zozbieral dôveryhodnú obsadenie pre ilustráciu vyvíjajúceho sa teorému navrhnutého Garrisonom - napriek osobným a profesionálnym hrozbám -, ktorý je zároveň pútavý a zaujímavý na sledovanie. Môj problém je, že základom tohto dramatu je postava Garrisona, ktorá je skutočne chabá. Costner jednoducho nevydáva. Je slabý a neinšpirujúci; jeho vášnivé hľadanie pravdy a spravodlivosti je dobre nastavené silnými podpornými úsiliami, ale jeho osobnosť na obrazovke chýba horlivosť a intenzita potrebná na udržanie intenzity tejto vyšetrovania. Poďakovanie patrí vynikajúco záhadnému Donaldovi Sutherlandovi ako jeho dnešný hlboký hrdlo "X"; a Tommy Lee Jonesovi ako vážne zhnitému "Shawovi". Kevin Bacon tiež dobre hrá ako vhodne pomenovaný, ospevovaný prenajatý chlapec "Willie". Možno je prítomnosť takýchto hereckých hviezd - Matthau, Lemmon a Sissy Spacek (manželka Garrisona), ktoré slúžia na ešte viac zvýraznenie nedostatkov vedúceho? Zlyhanie, ktoré je napokon zosobnené zmeškanou príležitosťou predstaviť jeho povzbudzujúce vyvrcholenie pred otvoreným súdom, ktorý sa rýchlo redukuje na niečo podobné tretiej hodine chemického prednášky s malou in- flexiou alebo účinnosťou. Je to dlhé, miestami sa cíti zbytočne ťažkopádne. Možno by to mohlo byť skvelým filmom, keby režisér nešiel po komerčne úspešnom papkání na čele tohto inak vzrušujúceho dokumentárneho filmu, takto je to dobré, ale chýbajúce. Kongres v roku 1992 na- kázal vyhodnotenie dokumentov podporujúcich/spochybňujúcich tieto tvrdenia - neprítomnosť ďalších vývojov zatiaľ zabezpečí, že tento film zostane relevantný, aj keď chybný, ešte mnoho rokov...