Dream Scenario Dream Scenario

Nakladanie veľkého množstva materiálu a myšlienok do jedného filmu môže viesť k zmätočnému, zmatenému chaosu, bez ohľadu na to, ak dobre myslienky režiséra môžu byť. Avšak vo svojom treťom filme scenárista a režisér Kristoffer Borgli zvláda väčšinu úloh spojených s takou náročnou úlohou. Tento netradičný príbeh o profesorovi na univerzite, ktorý je už nejaký čas podceňovaný (Nicolas Cage), divákov zavedie na divokú jazdu cez rôzne sféry slávy, metafyziky, kultúry zrušenia, neústupného kolektívneho zmýšľania a nevyjadreného, nedostatočne presadzovaného túžby a následky, ktoré to prináša. Všetko toto sa deje, keď stredne starý hlavný hrdina náhle začne objavovať v snoch mnohých ľudí, mnohých z nich ani neznámych. Tento zvláštny oneirický anomália – inšpirovaná metafora pre prítomnosť na sociálnych médiách a v očiach verejnosti – rýchlo mení do cez noc virálneho mediálneho senzácie, ktorý začína veľkoryso sprchovaním pozornosti a vášnivej obdiv, ale takmer rovnako rýchlo ho vedie k tomu, že sa stane opovrhnutým a znevýhodneným pariahom. Rýchlo sa mení na niečo viac než len včerajšie noviny; stáva sa objektom cieleného kampaňu kultúry zrušenia, nenávistných rečí a neústupného vyvrhnutia. A, ironicky, všetko to vychádza z niečoho, čo si nikdy nežiadali ani o čo nepožiadali (aspoň nie v takej forme, akú nakoniec dostali). Z popisu vyplýva, že režisér sa snažil preplniť tento film príliš veľkým množstvom materiálu na to, aby ho diváci mohli spracovať a pochopiť, a v príbehu sú miesta (najmä v poslednej polhodine), kde by sa dalo argumentovať v prospech toho tvrdenia. Avšak pri vyprávaní tejto alegorickej bájky sa režisérovi podarilo udržať myšlienky príbehu zrozumiteľné a v kontexte pre posilnenie jeho posolstva, silnej varovnej bájky o bode, v ktorom sme kolektívne dosiahli ako spoločnosť vzhľadom na tieto silné a potenciálne škodlivé záležitosti a praktiky. Tieto sú predstavy, ktoré všetci musíme počuť, ale zriedka to robíme kvôli všetkému hluku okolo nás, ktorý nám bráni počuť hudbu kvôli všetkým tým notám. Napriek celej tejto vážnosti je „Senný scenár“ nabitý vtipným, smiešnym humorom a vynikajúcimi výkonmi všade navôkol (najmä Cage a Michael Cera ako hlúpy, sebestredný expert na správu značky), doplnený o zručné strih filmu a starostlivo vybrané vedľajšie zábery, ktoré efektívne bodujú náladu mnohých scén. Scenár je všeobecne solídny, aj keď začína trochu odchádzať od materiálu, ktorý najlepšie funguje v záverečnej časti, a sú tu niektoré graficky násilné sekvencie, na ktoré by citliví diváci mali byť opatrní. Celkovo je to však ten druh produkcie, ktorý by sa mal vyrábať v väčšom počte v dobe, keď sme mnohí z nás stratili kontakt s rozumom, naším bytím a samými sebou. Možno sledovať takú ponuku by nám mohlo pomôcť všetkým posadiť sa, premýšľať a vrátiť sa na správnu cestu, kým stále môžeme.

Keď profesor vysokoškolský „Matthews“ (Nicolas Cage) začne objavovať vo sne cudzincov (a aj svoju manželku!), jeho celý život sa obráti hore nohami. Na začiatku je to celkom neškodný fenomén, keď sa jeho výskyty objavujú len na krátky čas, nevyriešene a neškodne. Až kým sa nestretnie s človekom, ktorý zažíva oveľa intímnejšie skúsenosti. Toto stretnutie nie je príliš úspešné (na rôznych úrovniach!) a zdá sa, že mení samotnú povahu ilúzií pre všetkých, meniac ich na nočné mory... Nasleduje predvídateľná, miestami násilná, odveta, ktorá robí život tohto muža – a jeho rodiny – takmer nesnesiteľným. Čo robiť, keď sa jeho sláva vráti, aby ho uškrtila? Prvú polhodinu tohto šibnuto zábavného dramatu som si celkom užíval. Cage je vždy celkom dobrý v tom, ako si robí srandu zo seba, a zdá sa, že si túto jazdu užíva na začiatku. No keď sa príbeh stáva trochu temnejší, vyprcháva mu energia. Jeho šarm a jedinečnosť sa však stávajú pomerne utopené v dosť nešikovnom útoku na „kultúru zrušenia“, ktorá existuje medzi tými, ktorí žijú svoj život cez sociálne média. Nie je to prvý ani najlepší príklad, ktorý ťahá paralelu medzi tým, čo je skutočné a čo je fakt - aj keď také rozdiely sú ľahko identifikovateľné, po nejakej dobe som mala pocit, že film nemá jasnú predstavu o tom, ako skončiť bez toho, aby vlastne dokázal svoj vlastný, pomerne depresívny, bod. Myšlienka je zaujímavá, spracovanie je v poriadku - no konečný produkt je celkom sklamaním.

Film nemusí byť najoriginálnejší, ale je to niečo neočakávané. Pozerám si väčšinu filmov od A24 bez predchádzajúceho čítania o nich.

Len Cage dokáže vytvoriť takého hrozného, sebavedomého človeka na obrazovke a zároveň udržať schopnosť nadväzovať kontakt. Je neuveriteľný. Kreatívny malý woke-sterpiece prinášajúci neuveriteľný zvrat niektorých moderných problémov, ktorý vyúsťuje v tragickú komédiu.