Vzhľadom na celú plejádu Jacksonovcov zapojených do tejto štýlovej produkcie som sa nemohol ubrániť miernemu sklamaniu z prázdnoty celého diela. Jaafar Jackson síce má niečo zo strýkovho šarmu a…
Vzhľadom na celú plejádu Jacksonovcov zapojených do tejto štýlovej produkcie som sa nemohol ubrániť miernemu sklamaniu z prázdnoty celého diela. Jaafar Jackson síce má niečo zo strýkovho šarmu a detskej zraniteľnosti, no keby sme nevedeli, že je skutočným členom rodiny, nie som si istý, či by ma jeho herecké stvárnenie mimo tanečného parketu presvedčilo. V každom prípade začíname jeho desiatimi (alebo je to osem?) rokmi — s domácim násilím zo strany dominantného otca Joea (Colman Domingo), zatiaľ čo bezmocná matka Katherine (Nia Long) len prizerala — no bez toho, aby sme skutočne pochopili povahu vzťahu medzi súrodencami (a po Janet niet ani stopy). Napriek dĺžke niekoľkých hodín sa zdá, že keď sa dostaneme k dospelej fáze jeho života, s hadmi a lamami, film veci uponáhľa bez toho, aby sme sa naozaj dozvedeli viac o jeho vzťahu s Berrym Gordym (Larenz Tate), Quincym Jonesom (Kendrick Simpson) alebo agentom/manažérom a oporou John Brancom (Miles Teller). Niet pochýb o tom, že tento Jackson je vo svojom živle v štúdiu a na pódiu — jeho výkony hraničia s imitáciou, no s určitou sviežosťou, ktorá nám pripomína, že tento mladík má svoje vlastné je ne sais quoi, ktoré charizmaticky pridáva počas celého filmu. Film vyzerá rovnako lesklo a inovatívne, ako pôsobili originálne vystúpenia, no chýba mu hĺbka. Skôr pôsobí ako vysoko vyleštený fanzin, ktorý nás zavedie k albumu "Bad" s prísľubom ďalšieho pokračovania, no bez toho, aby sme sa o ňom dozvedeli oveľa viac, než by sme si mohli prečítať na Wikipédii. Domingov výkon má v sebe niečo posadnuté, čo presviedča, no inak sa zdá, že tvorcovia boli k téme príliš blízko na to, aby dokázali byť skutočne objektívni v tom, čo hýbalo týmto mužom — a tak som odchádzal z kina so spomienkou na muža, ktorého som videl na Wembley v roku 1988, no bez väčšieho poučenia.