Videla som to len raz. Nedovolím si to pozrieť znova. Z nejakého dôvodu sa to hralo v zanedbanom burleskovo strašidelnom kine na starej Granville Street vo Vancouveri v nedeľu popoludní v roku 1993,…
Videla som to len raz. Nedovolím si to pozrieť znova. Z nejakého dôvodu sa to hralo v zanedbanom burleskovo strašidelnom kine na starej Granville Street vo Vancouveri v nedeľu popoludní v roku 1993, kde opití muži zvyknú prichádzať, aby semnou vložili svoje spermiá. Richard Linkater nebol vtedy príbeh. Ten chlapík, čo nakrútil Slackers. Nezákonný miláčik Jima Jarmuscha a Chrissie Hynde, tak som si myslela. Nemala som ani potuchy, že bude vyvoleným, ktorý nám nakoniec prinesie _Boyhood_. Išla som tam so známym z recesie a odchádzala som na oblaku šťastia z psilocybínu. Bola som ohromená. Počítala som tých chlapcov! Chcela som nekonečne chváliť, ale môj kamarát z toho nebol taký nadšený. (Hoci o mesiace neskôr na vianočnej párty blúdivých vyvrheľov sa nevedel prestať púšťať soundtrack). Možno to bola chyba vo mne. Ale presne takto som si pamätala strednú školu v 70. rokoch. Bola som v halucinácii? Áno, väčšinu času som bola zamotaná, ale všetko bolo geniálne zvládnuté. Chýbalo mi len trochu Pink Floyd a veľa Led Zeppelin, ako sa naznačuje v názve. _Dazed & Confused_ nie je len najlepší film o strednej škole v 70. rokoch. Je to najlepší film o strednej škole, a najlepší film o 70. rokoch, a možno aj najlepší film o mužskom dospievaní (áno, áno, podľa môjho skromného názoru, samozrejme, čo iné). Nedovolím si to pozrieť znova, čo keby som praskla bublinu tých nevinných spomienok a navždy pokazila moju lásku a obdiv k nemu. Alebo to bolo to zanedbané kino, ktoré som mala rada so sladkými nostalgiou? Niečo. Budem si to musieť znova pozrieť, pravdepodobne čoskoro, keď Linklater konečne dostane tú veľkú červenú koberečkovú úctu spolu s tými zlatými suvenírmi, ktoré si tak zaslúži.