Fallen Leaves Kuolleet lehdet

V tomto filme je krásna scéna, kde "Holappa" (Jussi Vatanen) a jeho kamarát sú v karaoke bare v Helsinkách obsluhovaní bezvýrazným barmansom, ktorý vyzerá ako priamo zo zombi filmu! Príbeh sleduje životy tohto chlapíka a „Ansy“ (Alma Pöysti), ktorej prvým rande v miestnom kine „Ritz“ je práve takéto - nepravdepodobná záležitosť pre začínajúci románik - aj keď ich rozhovor po filme je pod dohľadom plakátu „Brief Encounter“. Nedávno ju vyhodili z práce za zlodejstvo zastaranej potraviny z supermarketu, v ktorom pracovala. On bol už niekoľkokrát vyhodený za príliš veľa prestávok na vodku v práci. Jej posledný šéf bol zatknutý za obchodovanie s drogami a to je, keď sa prvýkrát stretli. Klikli si, išli si na kávu - a potom nasledovalo toto kino. Problém je, že má názor na nadmerné pitie - to má hlboký dopad na členov jej rodiny. On je trochu troufalý - ale možno na neho mala väčší vplyv, než si uvedomil. Možno sa dokáže zriecť? Možno mu dá ešte jednu šancu? Humor tu je hojne prítomný, ale naozaj dosť temný a jemný. Sú zvraty v príbehu, na ktoré by sme asi nemali smiať sa, ale smejeme sa - a koniec nám necháva nádej, ale nie istotu. Nie je to presne na hlasitý smiech, ale dostanete dosť dôvodov na úsmev, ak budete mať oči na stopách počas osemdesiatich minút. Možno nie je film, ktorý by sa páčil Fínskemu kultúrnemu ministerstvu - ale mne sa páčil.

Nie je žiadnym tajomstvom, že svetový názor fínskej spoločnosti môže byť viac než trochu skľučujúci. Zároveň však má aj podivne táborovitú, nesmierne šarmantnú kvalitu, ktorá je v ostrém kontraste s inak skľučujúcim pohľadom. A to vytvára kombináciu vlastností, ktoré môžu byť trochu záhadné na pochopenie, najmä pre cudzincov. To je šibenský sociálny hádankou, ktorú sa scenárista a režisér Aki Kaurismäki snaží zachytiť vo svojom najnovšom dielku, šibenskej komédii-drame zameranej na životy dvoch osamelých, zamilovaných pracujúcich obyvateľov Helsínk (Alma Pöysti, Jussi Vatanen), ktorí bojujú proti životným trápnostiam a zároveň sa snažia vytvoriť vzťah. Avšak, pri rozprávaní ich príbehu má režisér problém nájsť dostatočnú trakciu na zapojenie divákov. Svedčíme o príbehu plnom skromných, bežných vzostupov a pádov, ako aj o niekoľkých nedorozumeniach, skúsenostiach, ktoré sme si všetci bezpochyby už sami čas od času prežili. Avšak, je to dosť na to, aby to bol pútavý obraz? Veľakrát sa to tak nezdá, vzhľadom na jeho drevenú dialógu a zdržanlivé, niekedy strohé výkony, bez ohľadu na to, ak ostro tento film môže zachytávať povahu tohto mimoriadne rezervovaného národa. Treba uznať, že film funguje najlepšie, keď si robí srandu z fínskej kultúry, poskytujúc niekoľko lahodných kúskov suchého humoru, podložených rôznorodým a presným soundtrackom, ktorý vhodne a ironicky dopĺňa to, čo sa odohráva na obrazovke. Napriek tomu je tu toľko vecí, ktoré pridávajú tak málo k naratíve, ktorý jednoducho nikdy nezachytí plamene, že je ťažké si predstaviť, že by sa skoro niekto zaujal alebo nadchol sa pre protagonistov a ich slabé pokusy o začatie vzťahu. Možno som tu niečo prehliadal, ale ak je tu niečo zmysluplné, čo sa táto premiéra snaží oznámiť, je zrejme dobre zakopané pod jedným z tých veľkých kôpok opadnutých listov, ktoré dávajú tomuto obrazu jeho názov.

Nemecko-fínska dráma / román od režiséra Aki Kaurismäki, pokračovanie jeho proletárskej série, ktorá bola pôvodne plánovaná ako trilógia a už zahŕňa Tieňe v raji (1986), Ariel (1988) a Dievča z továrne na zápalky (1990).

Chcem povedať, že "Padlé listy" a trilógia Wong Kar-waiho "V náladě na lásku" sa obidve zaoberajú rovnakou tématikou - výzvami lásky. I keď je téma tá istá, tieto dva filmy existujú v úplne odlišných vesmíroch. Dokonca nie v paralelných vesmíroch, haha!