Vivien Leigh

Vivien Leigh (narodená ako Vivian Mary Hartley 5. novembra 1913 v Darjeelingu, Britská India) bola anglická herečka známa svojimi rolami v Hollywoode a britskom divadle. Získala dve Oscary za najlepšiu herečku, keď stvárnila postavy Scarlett O’Hara v Vetre s mihotajúcimi sa vetrami (1939) a Blanche DuBois v Tramvaji s menom túžba (1951), obidve výkony, ktoré ju zaradili medzi najväčšie herečky klasického kina. Leighová bola jediné dieťa Ernesta Hartleyho, britského makléra, a Gertrude Yackjee, ktorá mala anglo-indický a arménsky pôvod. Strávila svoje detstvo medzi Anglickom a Európou, navštevujúc kláštorné školy pred vstupom na Kráľovskú akadémiu dramatického umenia (RADA) v Londýne v roku 1932, čím sa položil základ pre jej hereckú kariéru. Jej filmový debut prišiel v Things Are Looking Up (1934), nasledovaný rolami v britských filmoch ako Fire Over England (1937), kde hrala po boku Laurence Oliviera. Ich profesionálna spolupráca sa čoskoro stala vysoko viditeľným románkom, zachytávajúc záujem verejnosti. Leighová prelomová rola bola Scarlett O’Hara vo Vetre s mihotajúcimi sa vetrami (1939), rolu, na ktorú porazila stovky herečiek v legendárnom castingu. Film sa stal jedným z najslávnejších v kinematografickej histórii, a jej výkon získal medzinárodné uznanie, zabezpečujúc jej prvý Oscar. Leigh pokračovala vo hviezdnych filmoch ako Waterloo Bridge (1940) a That Hamilton Woman (1941), často spolupracujúc s Olivierom, s ktorým sa v roku 1940 zosobášila. Ich manželstvo trvalo 20 rokov, počas ktorých sa stali jedným z najuznávanejších párov v divadle a filme, hrajúc spolu v šekspírovských inscenáciách a troch filmoch. V roku 1951 získala svoj druhý Oscar za Tramvaj s menom túžba, kde jej ztvárnenie Blanche DuBois bolo hlboko osobné, odrážajúce jej vlastné boje s duševným zdravím. Leigh trpela bipolárnou poruchou, ktorá výrazne ovplyvnila jej kariéru a osobné vzťahy. Bojovala aj s chronickou tuberkulózou, prvýkrát diagnostikovanou v polovici 40. rokov, ktorá nakoniec viedla k jej smrti 8. júla 1967 vo veku 53 rokov. Po rozvode s Olivierom v roku 1960 našla spoločnosť s hercom Johnom Merivaleom, ktorý zostal pri nej až do jej odchodu. Napriek obdobiu nestability v kariére zostáva Leigh jednou z najslávnejších herečiek svojej doby. V roku 1999 ju Americký filmový inštitút (AFI) zaradil na 16. miesto medzi najväčšími ženskými filmovými hviezdami klasického hollywoodskeho kina. Získala aj cenu Tony za Tovarich (1963), čo dokazuje, že jej talent presahoval film. Jej krása, talent a oddanosť ju urobili trvalou ikonou, a jej výkony sú dodnes študované a oslavované po celom svete.