Ironheart Ironheart

Páči sa mi to, držím palce mladej kráľovnej, aby vyhrala... Milujem tú atmosféru Chicaga.

Možno napíšem poriadnu "recenziu" po vydaní posledných troch dielov. Momentálne je to pre mňa 7/10, ale dávam tomu 10/10, aby som vyvážil to zjavné bombardovanie zlými hodnoteniami. Tie 1/10 hodnotenia sú úplne nevážne. Momentálne je to minimálne 5/10. Sťažnosti, ktoré som čítal všade naokolo, sa v podstate scvrkávajú na toto: 1. Komiks bol zlý! 2. Neúctivo sa správala k Iron-Manovi! 3. Je len náhradou za Iron-Mana! 4. Predávala hotové školské projekty! Tony to nikdy nerobil!!! Inými slovami, je to trápne.

Po troch dieloch Ironheart mám ten až príliš známy marvelovský pocit: niekde vnútri je *niečo* zaujímavé, ale je to obklopené hlukom, klišé a postavami, o ktoré mám vraj mať záujem skôr, než si to zaslúžili. Začnime tým dobrým. Dejová línia s umelou inteligenciou – jednoznačne najpútavejšia časť seriálu – je spracovaná s väčšou jemnosťou, než som čakal. Ririina zosnulá priateľka Natalie, teraz experimentálne vedomie uchované pomocou skenu mozgu, je najbližšie k tomu, čo sa seriál odváži naozaj riešiť: aké sú hranice pamäti, identity a emocionálnej kontinuity? Je toto naozaj Natalie, alebo len duch poskladaný zo spomienok a smútku? Je to náročná téma a seriál väčšinou necháva týmto otázkam priestor bez toho, aby ich udusil vysvetľovaním. Už len to dáva Ironheart viac tematickej hĺbky než polovica titulov 4. fázy. Príjemným prekvapením bolo aj zaradenie Ezekiela Stanea. Syn Obadiaha je presne ten druh hlbšej marvelovskej mytológie, ktorý funguje – je dostatočne výstredný a morálne nejednoznačný na to, aby udržal nepredvídateľnosť. A Matthew Elam pôsobí veľmi presvedčivo. Spolu s Aldenom Ehrenreichom (ktorý sa konečne opäť javí, že si to užíva) prinášajú do obsadenia energiu, ktorú inak citeľne postráda herecký súbor, čo inak pôsobí, akoby bol poskladaný podľa šablóny. A keď sme pri tom… väčšina postáv sú bohužiaľ archetypy len v inej mikine. V súbore postáv je potenciál, ale momentálne to pôsobí, akoby sme mali cítiť niečo k tejto skupine zločincov bez toho, aby nám na to dali dôvod. Sú tragickí! Sú drsní! Možno sa majú radi? Neviem. Emocionálna investícia sa tu žiada na dlh a nie som si istý, či si seriál takú dôveru zaslúžil. A ani sme sa ešte nedostali k zobrazeniu čiernošskej kultúry, ktoré sa seriál, treba uznať, snaží osláviť. Ale prikláňa sa až príliš k povrchnej "atmosfére". (Niektoré momenty sa sledujú naozaj ťažko.) Napriek tomu sa seriálu darí vyhnúť sa niektorým z tých najhorších pascí. V polovici má Ironheart záblesky niečoho premysleného (najmä okolo témy AI a identity), no zaťažujú ho bezpečné a nudné rozprávanie, nedopečené vývoje postáv, stereotypy a spoliehanie sa na marvelovskú formulu. Ak sa však seriál viac prikloní k tej podivnosti smútku ako AI, možno v sebe nájde... srdce. Zatiaľ je to fajn. Ale len fajn.

Je celkom jasné, že si v posledných dvoch dieloch niečo nechali pre nejaký väčší budúci príbeh, ale trochu mi to pokazilo celkový zážitok, čím to kleslo zo 7 (a možno aj 8) na 6. Áno, netreba hneď odhaliť všetko, ak príbeh ešte nie je dokončený, ale malo tam byť oveľa viac zničenia zo súbojov. A tá "srdcová" časť z Ironheart nakoniec vyšla len ako smutný príbeh (pri ktorom som sa na chvíľu skoro rozplakal). Ale kedy máme milovať hrdinku za jej súčasné činy, a nie za minulosť? Podľa konca – nikdy. Aj odhalenie hlavného záporáka bolo takpovediac nič moc. Niekto ako on by mal naozaj vyvolávať zimomriavky, z nadšenia aj zo strachu, čo príde na hrdinov MCU. Ale rovnako ako hlavná hrdinka, necítil som nič. Možno to je zámer? Klamstvo? Každopádne dúfam, že to znamená viac X-Menov. Neriešil som zoznam fáz MCU od 2. fázy, takže naozaj netuším, čo príde.