Skutočne som dúfal vo faktograficky presné zobrazenie leteckých bojov 2. svetovej vojny, no to, čo som dostal (a aby som bol spravodlivý, som len pri 2. epizóde, takže sa to ešte môže zlepšiť), je…
Skutočne som dúfal vo faktograficky presné zobrazenie leteckých bojov 2. svetovej vojny, no to, čo som dostal (a aby som bol spravodlivý, som len pri 2. epizóde, takže sa to ešte môže zlepšiť), je masívna dávka revizionistických, proamerických a protianglicky/protibritsky ladených nezmyslov, ktoré trávia viac času zobrazovaním eskadry, ako to lepšie nazvať, „naparovaním sa", než skutočným lietaním.
Herecké výkony väčšiny hercov sú hrozné, obzvlášť u oboch hlavných postáv. Austin Butler akoby zabudol, že už nehrá Elvisa, a predvádza rovnaké maniere a žalostne podhodnotené herectvo. Ešte horší je Callum Turner so svojím odpudivým prehrávaním. Jediný, kto podáva aspoň trochu pozoruhodný výkon, je Barry Keoghan.
Dej si potom nedáva vôbec žiadny čas na budovanie hlavných postáv počas výcviku, ako to robilo Bratstvo neznámych vojakov, ani na ich životy pred nástupom do armády. Výsledkom je, že k žiadnej z postáv necítim absolútne žiadnu citovú väzbu. Jednoducho mi na nich nezáleží.
Scenáristi navyše upadli do pasce, do akej upadá množstvo moderných postáv — hlavné postavy sú napísané ako príliš cool, sebavedomé, mimoriadne úspešné „Mary Sue" postavičky, ktorým sa nič nemôže stať a ktoré vyhrávajú vo všetkom, čo robia. Scenáristi vytvorili postavy, o ktorých si myslia, že ich diváci chcú vidieť, no práve to ich robí úplne neuchopiteľnými. Príkladom je scéna, keď v hostinci vypukne bitka s Britmi. Samozrejme, začne ju britský pilot. Americkí piloti, ktorí sú dovtedy zobrazovaní ako prehnane sebavedomí, drzí a príliš snaživí, aby pôsobili cool, si zrazu vymenia osobnosti s Britmi, ktorí boli dovtedy zobrazovaní ako zdržanliví, plachí a v úžase z Američanov. Zrazu sú to práve Američania, ktorí si chcú hľadieť len svojho, sú zdržanliví a cool, zatiaľ čo britskí piloti RAF sú vykreslení ako protivní, namyslení, arogantní a hrubí. Americký pilot, samozrejme, britského pilota úplne zosmiešni tým, že ho obtancuje a nechá spadnúť. Výsledkom je, že hlavné postavy sú natoľko nesympatické a nudné, že k nim nemáte absolútne žiadny citový vzťah. Presný opak Dicka Wintersa a spol. z nedostihnuteľného Bratstva neznámych vojakov.
Zanecháva to aj trpkú pachuť, pretože Briti sú vykreslení ako väčší záporáci než samotný nepriateľ.
Okrem toho zdôvodnenie, prečo Američania bombardovali cez deň, je také, že chceli byť presnejší za cenu vyššieho rizika — výzvu, ktorej všetci piloti čelili s namyslenosťou, aroganciou a bravúrou, a preto, že sú vraj oveľa odvážnejší a hrdinskejší než „padavky" z RAF, ktoré len bezhlavo plošne bombardujú mestá.
Ale späť k realite — bolo to predovšetkým dôsledkom prílišnej sebadôvery a namyslenosti amerického velenia a toho, že odmietali prijať ponaučenia, ktoré identifikovali RAF aj Luftwaffe, totiž že bombardovanie cez deň bolo kontraproduktívne. Áno, na prvý nálet ste možno zasiahli cieľ presnejšie, no na konci vám zostávalo tak málo bombardérov a posádok, že ste už nedokázali spoľahlivo zasiahnuť čokoľvek. Čím viac bombardérov ste stratili, tým väčšia bola pravdepodobnosť ďalších strát, čo znamenalo menšiu šancu vôbec dokončiť nálet, nieto ešte zasiahnuť cieľ.
Toto sa potvrdilo 22. októbra 1943, keď 8. armáda zastavila nesprevádzané denné nálety, pretože si konečne uvedomili, že sú neudržateľné. USAAF v tomto období v spolupráci s RAF Bomber Command skúšali prejsť na nočné bombardovanie, no zistili, že B-17 na to jednoducho neboli spôsobilé a posádky neboli dostatočne vycvičené na bombardovanie s relevantnou presnosťou. JEDINÝM dôvodom, prečo mohlo denné bombardovanie pokračovať, bol britský motor Rolls-Royce Merlin nasadený do P-51 spolu s príchodom odhoditeľných palivových nádrží, vďaka čomu mohol P-51 sprevádzať bombardéry celou cestou k cieľu a späť.
Navyše, tak vychvaľovaný (a v seriáli ospevovaný) mieridlo Norden zďaleka nebolo také presné, ako sa všeobecne verí. Za testovacích podmienok bolo výborné. V bojových podmienkach, keď lietadlá museli kľukatiť, aby sa vyhli protilietadlovej paľbe, a k tomu ešte za zlého európskeho počasia, bolo len o niečo presnejšie než nočné bombardovanie RAF! Výsledkom bolo množstvo úplne zbytočných amerických obetí, no stavím sa, že to sa v seriáli nikdy nedozviete.
Najlepšie, čo môžem povedať, je, že vizuálna stránka je fajn, no aj tá je extrémne prepočítačovaná (CGI).
Samotné misie sú nudné a väčšinou trvajú 10, maximálne 15 minút — pravdepodobne preto, že CGI sa využíva tak intenzívne, že si seriál viac nemohol dovoliť.
Žiaľ, výsledkom je úplné skreslenie skutočných dejín, ktoré predvádza banda nesympatických postáv stelesňujúcich zároveň najhoršie stereotypy o amerických vojakoch aj „moderný" vývoj postáv od scenáristov, ktorí akoby úplne stratili schopnosť napísať sympatickú postavu. Robia to všetko vo svete preplnenom CGI, kde postavy väčšinu času nerobia nič ani vzdialene zaujímavé či dôležité, a „bojové" scény trvajú spolu maximálne 15 minút. Je to nudné ako stará voda a je mi ľúto, že sa to vôbec vysielalo.
