Stranger Things Stranger Things

Na začiatku som bol skeptický kvôli deťom, ale nakoniec to bol veľmi zaujímavý, dobre natočený televízny seriál. Aj herecké výkony sú veľmi dobre spracované.

**Recenzia 3. série – BEZ SPOILEROV** Ak vás bavia moje recenzie bez spoilerov, sledujte môj blog na https://www.msbreviews.com Stranger Things sa v našich životoch prvýkrát objavil v roku 2016 so svojou fenomenálnou prvou sériou, po ktorej nasledovala o niečo slabšia, no stále zábavná druhá séria. Na tretie dobrodružstvo s jedným z najlepších (ak nie najlepším) mladých hereckých obsadení som sa naozaj tešil. Herectvo v tomto seriáli je neuveriteľné, o to viac, ak si uvedomíme vek väčšiny detí (14 – 17 rokov). Millie Bobby Brownová má len pätnásť! Pätnásť! Kuriózne je, že seriál bude nominovaný na Emmy až budúci rok, no ak sa nedostane medzi nominovaných A zároveň nevyhrá, úprimne neviem, čo viac by ešte musela dokázať. Ľahkosť, s akou Millie zobrazuje emócie a jemné výrazy, ktoré zvyčajne zvládnu len skúsení herci po rokoch praxe... Raz zrejme prekoná rekord v kategórii najmladšej víťazky Oscara za hlavnú alebo vedľajšiu ženskú úlohu. Je to len otázka času. Začal som práve ňou, pretože minulú sezónu som korunu za najlepší výkon odovzdal Noahovi Schnappovi (Will Byers), ktorý tiež podáva vynikajúci výkon, hoci jeho postava má tentoraz menej priestoru (podobne ako v prvej sérii). Zo všetkých mladých hercov je Millie natoľko pred svojimi kolegami, že nepriamo zatieňuje aj výkon Sadie Sinkovej (Max). Obe herečky reagujú na podobne bolestivé udalosti úplne inak. Nie že by Sadie nedokázala sprostredkovať svoje pocity (jej aj jej postavu som si túto sezónu užil oveľa viac), ale skok z 200-percentného emocionálneho prejavu Eleven na ktorúkoľvek inú postavu vždy pôsobí, akoby daná herečka nebola na jej úrovni (a úprimne, väčšinou naozaj nie je). Okrem Millie je ďalším ťahúňom David Harbour ako Jim Hopper. Toto je možno doteraz najvtipnejšia, no zároveň aj emocionálne najsilnejšia séria. Za oboje môže Hopperova dejová línia a Harbourov výkon hodný ocenenia. Je vtipný, šťastný, smutný, nahnevaný, opitý, frustrovaný, hrdý... Jeho línia jednoznačne slúži ako opora celej štruktúry tejto sezóny. Bez neho by táto séria zďaleka nedosahovala takú kvalitu. Chémia medzi Harbourom a Winonou Ryderovou (Joyce Byersová) je hmatateľná a to mi na skvelý zážitok v podstate stačí. Veľkú zásluhu si však zaslúžia aj bratia Dufferovci – scenár patrí medzi najlepšie, aké som za posledných pár rokov videl. V prvej sérii všetci neznášali Steva Harringtona (Joe Keery), no jeho vývoj je natoľko skvele spracovaný, že ho dnes majú radi úplne všetci. To isté platí aj o Billym Hargroveovi (Dacre Montgomery). Minulú sezónu som ho úprimne neznášal pre to, aký klišé a lenivo napísaný bol. Teraz, hoci jeho pozadie nie je nijako prevratné, pôsobí jednoznačne ako zaujímavejšia postava, čo len dokazuje, že Stranger Things naozaj nemá jedinú zlú postavu (aspoň medzi hlavnými a vedľajšími). Aj Max dostala lepší scenár a jej spoločné scény s Eleven pomohli, aby pôsobila zaujímavejšie. No ako je na tom hlavná partia? Gaten Matarazzo (Dustin Henderson) trávi menej času so svojimi pôvodnými priateľmi, no jeho vedľajšia dejová línia so Stevom, Ericou Sinclairovou (Priah Fergusonová) a Robin Buckleyovou (Maya Hawkeová) – najnovším prírastkom seriálu a zároveň najväčším prekvapením sezóny – je tiež veľmi zábavná, hoci súvisí aj s jedným z mojich výhrad (o tom viac neskôr). Mike Wheeler (Finn Wolfhard), Lucas Sinclair (Caleb McLaughlin), Will, Eleven a Max majú celú romantickú dejovú odbočku, ktorú som si prekvapivo užil najmä vďaka tomu, aká realistická a úprimná je od bratov Dufferovcov napísaná. Samozrejme, humor v tejto partii nesmie chýbať a sklamaný som nebol – počas jednotlivých epizód som sa poriadne zasmial. Napokon, aj Charlie Heaton (Jonathan Byers) a Natalia Dyerová (Nancy Wheelerová) majú svoju vlastnú, inšpiratívnu líniu, ktorá sa najviac venuje tomu, aké bolo žiť v osemdesiatych rokoch. Diskriminácia, nespravodlivosť na pracovisku a odlišné životné štýly sú vždy podané prostredníctvom prirodzených dialógov a udalostí. Táto štruktúra sezóny sa mi naozaj páčila – ako má každá skupina postáv svoje vlastné vedľajšie dobrodružstvo, aby sa napokon všetci spojili a spoločne porazili zlo v Hawkinse. Nikdy som sa počas sledovania nenudil ani necítil menej zaujato. Druhá séria mala tú hroznú epizódu s Kali (Linnea Berthelsonová) a niektoré časti pôsobili zdĺhavo. Tretia séria má nielen ideálnu dĺžku jednotlivých dielov, ale aj príbeh, ktorý je v každej kapitole mimoriadne pútavý. Samozrejme, najviac ma vždy bavili scény s Eleven a Hopperom, takže ich dejové línie sa logicky stali mojimi obľúbenými. To však vôbec neuberá na kvalite ostatných príbehov a postáv. Dôkazom číslo jeden je najlepší záver, aký seriál kedy mal. Je ťažké zadržať slzy počas posledných chvíľ, najmä ak ste si niečo podobné sami zažili (čo platí pre 99 % ľudí, pokiaľ ste v detstve doslova nemali žiadnych kamarátov). Seriál technicky dokazuje, že na skvelý vizuál nepotrebujete obrovský rozpočet. Od kostýmov až po návykový soundtrack v štýle 80. rokov je všetko na svojom mieste, s množstvom praktických efektov. CGI spracovanie príšer a všetkého, čo s nimi súvisí, je dostatočne presvedčivé a akčné scény sú väčšinou natočené kvalitne. Strih je ku koncu sezóny miestami trochu neopatrný, no nič vážne. Moja jediná väčšia výhrada voči tejto sezóne sa týka hlavnej dejovej línie – tej, ktorá spája všetky vedľajšie príbehy a skupiny postáv, ktoré som doteraz tak chválil. Okrem toho, že je veľmi podobná tej z minulej sezóny (príšera príde, ovládne ľudí a viete, ako to pokračuje), je horšia v tom „ako“ a „prečo“ sa príšery vrátili. Celá dejová línia s Rusmi, tajnými základňami a kódmi pôsobí prehnane gýčovo, miestami až absurdne, čo sa prejavilo aj na niektorých akčných scénach „á la Rýchlo a zbesilo“. Je nezvyčajné, že hlavná zápletka je takto klišéovitá a nezaujímavá, zatiaľ čo vedľajšie príbehy sú prekvapivo dobré. Celkovo Stranger Things opäť prináša fantastickú sezónu. Prvá séria si síce naďalej drží prvú priečku, no tretia sezóna je oveľa lepšia než tá predchádzajúca. Aj tentoraz sú to práve postavy, vďaka ktorým je seriál obrovským úspechom. Aj keď sa všetci rozdelili do rôznych skupín, fenomenálna chémia obsadenia zostáva neporušená. Millie Bobby Brownová si opäť berie korunu, ktorú v druhej sezóne získal Noah Schnapp, a vďaka dokonalému predvedeniu svojho emocionálneho rozsahu si garantuje množstvo nominácií a snáď aj pár ocenení. Tesne za ňou je David Harbour a potom nasleduje zvyšok obsadenia, jedného z najlepších, aké kedy televízna obrazovka videla. Bratia Dufferovci sú majstrovskí scenáristi – ponúkajú mimoriadne prepracované postavy aj vtipné, napínavé a zábavné vedľajšie príbehy. Napriek slabšej hlavnej zápletke končí táto sezóna Stranger Things najlepším záverom v histórii celého seriálu. Ak počas posledných desiatich minút neplačete... naozaj neviem. Neviem sa dočkať štvrtej série, hoci by som bol viac než spokojný, aj keby sa seriál skončil práve teraz. Hodnotenie: A-

K poslednej sérii Stranger Things som pristúpil s veľkými obavami. Cítil som, že posledná séria bola len recykláciou toho, čo bolo predtým, a čudoval som sa, či to nie je ďalší prípad „umývaj a opakuj“. Našťastie to však nie je pravda. Najnovšia séria pridáva nový obsah a rozvíja celkový príbeh. Je vhodne creepy, s ďalšou dávkou 80. rokového nostalgického štýlu a jednou z mojich obľúbených piesní od Kate Bush.

Nepamätám si, že by bola Afrika tak populárna v 80. rokoch... pamätáte si? Myslím tých z vás, ktorí ste dostatočne starí na to, aby si skutočne pamätali 80. roky. Bola to hit, to si pamätám. Pamätám si, že sa to páčilo mojej mame... mojej MAME sa to páčilo, čo je tak trochu populácia, na ktorú sa Toto zameriaval, ale nepamätám si, že by Afrika mala tak veľa hraní na žiadnej stanici, ktorú niekto verejne počúval, až... čo 2014, keď ju Family Guy opäť popularizoval, pretože jeden z ich scenáristov hral príliš veľa GTA na začiatku tisícročia.