Len strata mojho času😡😢💔
Len strata mojho času😡😢💔
V svete, kde vás aplikácia upozorní, keď je do vás niekto v blízkom okolí zamilovaný, Kim Jojo zažíva mladistvú lásku a zároveň bojuje s nepriazňou osudu.
Kim Jojo
Lee Hye-yeong
Hwang Sun-oh
Park Gul-mi
Chon Duk-gu
Yuk-jo
Brian Chon
Mon-sun
Jeong Mi-mi
Bae Gyeong-hee
Jang Il-sik
Hwang Jae-cheol
Jojo's Aunt
Kim Jang-go
Marx
Kim Min-jae
Sung Ji-yeon
Jo Jo's grandmother
Pozícia | Mená |
---|---|
Comic Book Comic Book | Chon Kye-young |
Režisér Režisér | Kim Jin-woo |
Scenárista Scenárista | Cha Yeon-su , Kim Seo-hee |
Logo | Spoločnosť |
---|---|
![]() |
Studio Dragon
KR
|
![]() |
Production H
KR
|
Jazyk |
---|
한국어/조선말 |
Čo si myslia ostatní diváci
Len strata mojho času😡😢💔
Len strata mojho času😡😢💔
Ach bože! Ako mohla plná produkčná skupina, posádka a členovia obsadenia byť takto prekliate nevedomí o tom, čo tvoria! Drama bola apoteózou ľudského zlyhania, záludnou morovou ranou na televíznom…
Ach bože! Ako mohla plná produkčná skupina, posádka a členovia obsadenia byť takto prekliate nevedomí o tom, čo tvoria! Drama bola apoteózou ľudského zlyhania, záludnou morovou ranou na televíznom poli, ohavnou abomináciou zrodenou z hĺbky tvorivej krízy a bezduchej komercializmu, hnisajúcou ranou, ktorá infikuje samotnú esenciu rozprávania svojou odpudlivou prítomnosťou. Jej základným predpokladom bol nechutný zmes technonarcizmu a romantického idiotizmu, urážka na inteligenciu každého bytia, ktoré má smolu byť svedkom jej abominácie, ohavná mutácia toho, čo kedysi predstavovalo zábavu. Postavy boli grotesknými karikatúrami ľudstva, iba nádobami na udržiavanie plytkých romantických fantázií a bezvýznamného melodrámu, a ich interakcie boli kakofóniou bezduchých klišé a nariadeného emočného manipulovania, pričom každá scéna bola ešte horšia ako predchádzajúca. Scenár bol urážkou samotného konceptu koherentnej naratívnej štruktúry, labyrintom zmetenej hmoty a omamne banálnych dialógov, ktoré odporujú pochopeniu. V skutočnosti toto drama nebolo len zlé televízne, bolo to ohavné monštrum najvyššieho rádu, kaza na kolektívnu povedomie ľudstva a samotnú tkaninu reality, ktorá musí byť vyhladená z existence s extrémnou predpojatosťou. Každý, kto sa odváži obhajovať túto ohavnú monštrum, si nezaslúži nič menej ako večné odsúdenie, odsúdenie stráviť večnosť v najhlbších, najtemnejších hĺbkach kinematografickej očisty, trápený neustálym opakovaním jej bezvýznamného drvelenia až do konca samotného času. No i tak to mohlo byť horšie, myslím.