Supergirl Supergirl

Pozrite si moju celú recenziu na https://www.manuelsbento.com/supergirl-2026-a-fierce-gritty-cosmic-awakening-hampered-by-familiar-trimmings/ Hodnotenie: B- SUPERGIRL je krásne drsné, vizuálne pôsobivé kozmické dobrodružstvo, ktoré stojí na výbornom výkone Milly Alcock, dokonale zachytávajúcej surovú zraniteľnosť aj nezlomnú silu Kary Zor-El. Film je najsilnejší tam, kde sa ponára do temných hlbín viny preživšej a ponúka scény kradnúci výkon Jasona Momou v úlohe Loba, no ťahá ho dole fádny záporák, nekonzistentná emocionálna kotva v postave Eve Ridley/Ruthye a neskutočne frustrujúce, náladu kaziace hudobné vsuvky. Napriek tomu je to podľa mňa veľmi osobný pôvodný príbeh zasadený do vesmírneho westernu, ktorý stojí za zážitok na veľkom plátne.

Keď človek pozerá film a z kina odchádza premýšľajúc, pre koho bola tá snímka vlastne určená, nie je to pre film dobré znamenie. Bohužiaľ presne to platí pre jeden z najočakávanejších letných blockbusterov – najnovší počin režiséra Craiga Gillespieho. Prečo taký zmätok okolo cieľového publika? Je to jednoduché: toto akčno-dobrodružné superhrdinské dielo sa rozlieva do všetkých strán, pôsobí, akoby ho zostavovala komisia (a pravdepodobne skôr marketingová než tvorivá). Nájdeme v ňom trochu z tohto, trochu z tamtoho a napokon veľa ničoho. „Supergirl“ pôsobí ako ďalší šablónovitý žánrový produkt, navyše taký, ktorý sa ani sám nevie rozhodnúť, čím vlastne chce byť. Z toho, čo som videl, ide o akúsi úvodnú/pôvodnú príbehovú líniu (rozprávanú vo flashbackoch) o Kare Zor-El (lepšie známej ako titulná hrdinka) (Milly Alcock), utečenkyni zo zničenej planéty Krypton. Na Zem sa dostane so svojím milovaným psom Kryptom, kde sa stretne so svojím bratrancom Kal-Elom (alias Clark Kent), známejším obyvateľom svojho adoptívneho sveta ako Superman (David Corenswet), hlavná postava rovnomenného filmu z roku 2025. Napriek stretnutiu s bratrancom a životu na planéte, ktorej žlté slnko jej dalo rad fantastických superschopností, naša hrdinka smúti za stratou domovského sveta, a tak napokon opúšťa Zem, aby so svojím nevypočitateľným psím spoločníkom putovala galaxiou v hľadaní nového domova, odpovedí a samej seba. Väčšinu času trávi po pochybných baroch, zväčša poriadne opitá, v spoločnosti nie práve vzorných typov, keď práve neupratuje neplechu, ktorú narobí jej pes. Jej odysea ju napokon privedie k náhodnému stretnutiu s horlivou a výrečnou mladou bojovníčkou Ruthye Knoll (Eve Ridley), ktorá sa chce pomstiť zlému Kremovi (Matthias Schoenaerts), vraždiacemu darebákovi, ktorý jej chladnokrvne zavraždil rodinu. Keďže má však Ruthye len málo bojových skúseností, potrebuje pomoc, a tak jej Kara príde na pomoc – no draho za to zaplatí, keď je Krypto zasiahnutý otráveným šípom a zostávajú mu už len tri dni života. Kara a Ruthye sa preto spoja, aby sa Kremovi pomstili a získali od neho protilátku, ktorá psíka zachráni. Bohužiaľ, samotné spracovanie tohto dobrodružstva necháva veľa priestoru na zlepšenie. Príbeh je predovšetkým jednoduchý a nie príliš pútavý, presúva sa od jednej bojovej scény k druhej s dosť generickou akciou, ktorú dopĺňajú neuveriteľne gýčové špeciálne efekty a otrepaná kamera. Príbeh je často aj odvodený, čerpá z mnohých iných filmových franšíz vrátane prvkov pripomínajúcich „Star Wars“, „Cestu bojovníka“ (Road Warrior) a „Johna Wicka“. Niekoľko krátkych vystúpení Supermana a Jasona Momou ako Loba, jedného z Kariných farebných bojovných spojencov, navyše pôsobí len ako nehanebná vizuálna reklama na existujúce či pripravované filmové franšízy týchto postáv. No najväčším problémom je asi charakterová kresba, najmä samotnej Supergirl. Rozhodne to nie je postava pre deti – vzhľadom na jej časté opilecké správanie, štipľavý jazyk, opakované graficky násilné strety a pochybnú spoločnosť –, no rovnako neosloví ani dospelých (a nepomáha ani to, že sa Alcock zdá byť pre túto rolu nevhodná a jej charakter je miestami mimoriadne nevyrovnaný). A to všetko sa vracia k otázke, ktorú som si na začiatku rečnícky položil: Pre koho je tento film vlastne určený? Priznávam, že Schoenaerts ma prekvapil ako presvedčivý záporák. Páčila sa mi aj myšlienka posunúť postavu Supergirl neočakávaným temnejším smerom – odvážne, ale zaujímavé rozhodnutie. Neohrabané spracovanie tohto zámeru (spolu s mnohými ďalšími) však podkopáva akúkoľvek hodnotu, ktorú by inak mohlo priniesť. Skrátka, na tomto filme nie je nič obzvlášť „super“ – čo mali tvorcovia vzhľadom na jeho názov brať vážnejšie do úvahy.

Frustrujúci chaotický film, ktorý si nikdy nevie ujasniť, čím chce byť ani pre koho je určený. Príbeh je papierovo tenký a čudne nesústredený, presúva sa od jednej všeobecnej bojovej scény k druhej bez skutočnej emocionálnej váhy či jasného rozprávačského zámeru. Ako údajný pôvodný/vznikový film odvádza slabú prácu pri tom, aby Kara Zor-El pôsobila pútavo, súdržne, či aspoň sympaticky. Časťou problému je aj poňatie Supergirl v podaní Milly Alcock. Namiesto hrdinky s hĺbkou a charizmou nám film ponúka náladovú, často opitú tulačku, ktorá trávi viac času smútením v hviezdnych baroch a upratovaním po svojom chaotickom psovi, než skutočným charakterovým rastom. Snaha urobiť ju „drsnou“ napokon vyznieva plytko a mierne odpudivo. Nepomáha ani to, že sa Alcock verejne snažila znepriateliť práve tú demografickú skupinu, ktorá by na tento film najskôr prišla – 13 až 17-ročných chlapcov. Je ťažké sa vcítiť do postavy, keď má herečka voči veľkej časti fanúšikov zjavné pohŕdanie. Vizuálne má film svoje momenty – občas vyzerá elegantne a farebne –, no to len podčiarkuje, aká prázdna je vo vnútri. Požičiava si nápady a atmosféru z lepších franšíz, ako poznamenal Brent Marchant (badať v ňom stopy „Star Wars“, „Mad Maxa“ aj „Johna Wicka“), no vlastnú identitu si nikdy nevybuduje. Cameo výstupy Supermana a Loba pôsobia menej ako organické rozprávanie a viac ako neohrabaná reklama na iné projekty. Najväčším problémom je, že samotná Supergirl je napísaná spôsobom, ktorý odcudzuje takmer každého. Je príliš vulgárna, násilnícka a opitá na deti, no zároveň príliš plytko načrtnutá a nevyrovnaná na to, aby zarezonovala u dospelých. Film flirtuje so zaujímavým temnejším uhlom pohľadu na postavu, no potom ho pokazí nekonzistentným písaním a tonálnymi výkyvmi. Na konci si kladiete stále tú istú otázku: Pre koho bol tento film vlastne natočený? Sú tu drobné svetlé momenty – prekvapivo pevný výkon záporáka a občas pôsobivý vizuál –, no sú pochované pod slabým rozprávaním, nevyrovnanou charakterizáciou a hereckým výkonom v hlavnej úlohe, ktorý jednoducho nefunguje. Pre film s názvom „Supergirl“ v ňom nie je nič obzvlášť super a ešte menej dôvodov zaujímať sa o to, kam sa táto verzia postavy uberie ďalej.

Online manosféra útočila na tento film ešte dávno predtým, než sa vôbec dostal do kín. Vyzerá to, že sa tu značne prekrýva s tými istými ľuďmi, ktorí si sťažovali na Barbie a Malú morskú vílu. Ide o akčný film s veľkým srdcom. Keby bola táto istá zápletka súčasťou filmu o Supermanovi, títo „chalani“ by ho chválili... Nepočúvajte to reptanie. Prijmite svoju individualitu a pozrite si to sami.

„Kara“ (Milly Alcock) je nespokojná duša, ktorá si rovnakou mierou užíva fľašu aj bitku – napriek zdržanlivejším pokusom o vplyv zo strany jej slávnejšieho pelerínkového bratranca (David Corenswet). To vysvetľuje, prečo nie je práve nadšená z toho, aby sa zapájala do vecí „Ruthye“ (Eve Ridley), ktorá sa vydala pomstiť za zavraždenú rodinu z rúk mocného „Krema“ (Matthias Schoenaerts). Zdá sa však, že akokoľvek sa snaží, nedokáže sa tejto otravnej fúrie zbaviť, a po vlastnej zrážke s týmto mužom, keď jej ukradne loď a vystrelí šípku do jej milovaného psa „Krypta“, sa čoskoro ocitne zapletená do série dobrodružstiev naprieč galaxiou pri hľadaní protilátky, ktorá visí v amulete na jeho krku. Popri tom všetkom po galaxii na obrovskej motorke pátra po „Kremovi“ aj „Lobo“ (Jason Momoa), ktorý by mohol vyvolávať dosť osobné otázky o komplexoch tohto lovca odmien z jeho nedostatočnosti, a tak spolupracuje – hoci nie práve v dokonalej zhode – s dvojicou, ako sa neustále dostávajú z bahna do horšieho bahna proti zdanlivo drvivej presile, zelenému slnku a dokonca aj injekčnému kryptonitu. Bohužiaľ, na tomto filme je len máločo originálne, s výnimkou pár flashbackov, ktoré nám priblížia, ako vlastne unikla zo zničeného „Kryptonu“, no páčilo sa mi charizmaticky nadšené a bezstarostné stvárnenie Alcock: dievča s postojom, ktoré vie kopať zadky, no v skutočnosti chce byť len ponechané na pokoji, aby sa mohlo túlať žltými slnkami galaxie so svojím čertovsky vynaliezavým super-psom. Akcie je tu dosť a je to celkom príjemný doplnok k o čosi sladkastému výkonu Corenswetovho „Supermana“ – no zapamätáte si to niekedy? Hm, pochybujem.

Musím sa priznať, že som k „Supergirl“ pristupoval s nízkymi očakávaniami. Recenzie online aj na YouTube boli väčšinou skôr negatívne. Začnem od toho zlého - áno, je tam štipka „woke“ nezmyslov. To povedané, nie je to prehnané, hoci si osobne myslím, že filmom bez toho by sa vždy darilo lepšie. Na pozitívnej strane, ide o pomerne zábavnú jazdu. Hlavná postava Supergirl je sympaticky dysfunkčná a svojská, čo sa prenáša aj do príbehu a ostatných postáv. Nie je to franšíza „sladkého supermana“ - je to drsnejšia, kyberpunková verzia. Každý je trochu čudný a funguje to naozaj veľmi dobre. Aj tempo sedí, akcia je farebná, miestami surovo násilná, hektická a zvláštne zábavná. A keď už sme pri tom - film má zmysel pre humor. Často je dosť gýčový, ale vzhľadom na to, ako je film podaný, mu to sedí. Zhrnutie: „Supergirl“ sa mi páčil. Tak, povedal som to. Je zábavný, na dobrý spôsob výstredný a naozaj zábavný. Áno, je tam trochu „woke“ kravín, ale skôr ako nepodstatný okoloidúci s malou ceduľkou než ako provokujúci exhibicionista s obrovským neónovým nápisom, ak to dáva zmysel. Stojí za pozretie.

Toto je zábavný menší film so slušným predstavením Supergirl a myslím si, že sa im podarilo dobre ju zapojiť do deja a nechať ju konať bez toho, aby sa hneď zmenila na „God mode“ a okamžite tým ukončila príbeh. Zaradenie parťáčky je fajn a pridáva príbehu veľa na atmosfére, a je zábavné sledovať Loba robiť veci typické pre Loba, hoci v tomto filme nedostane veľa priestoru. Vzhľadom na to, že posledný film o Supergirl bol veľmi, veľmi dávno, myslím si, že toto postavu aktualizuje a robí ju o niečo prístupnejšou. Nie som si istý, či smerovanie je tam, kde by sme postavu chceli mať nakoniec, ale ako základ to rozhodne nie je zlé.

Odvážim sa povedať, že na konci Supergirl som si ju užil viac ako Spider-Mana: Nový deň, a to z jedného hlavného dôvodu: **[SPOILERE PRE SUPERGIRL, SPIDER-MANA: NOVÝ DEŇ A DAREDEVIL: BORN AGAIN S02]:** Po všetkých tých filozofických kecoch v štýle „zabitím ho tvoju rodinu nevrátiš“, Kara nakoniec záporáka zabije. Niekoľkých ďalších nechala nažive, ale hlavného záporáka zabila. Vďaka bohu za to! *V porovnaní s Novým dňom, kde vrahovi detí dovolia ujsť, aby sa mohol vrátiť v pokračovaní o X-Menoch, kde pravdepodobne zabije ďalšie deti a znova mu to prejde.* Skutočný život až príliš napodobňuje dystopickú fikciu. Nepotrebujem, aby moje fiktívne úniky boli rovnako neschopné ako realita. Buď záporák vyhrá, alebo dostane, čo si zaslúži. To je tá hranica. Žiadne ďalšie filozofické kecy typu „je síce voľný, ale bez moci, a to je pre neho horšie ako väzenie“. S tým, že to potrebujem znova pozrieť, aby som si rozobral svoje výhrady, jednou z nich bola určite zbytočnosť Loba v tomto filme. P.S. Je príliš veľa žiadať, aby anti-„woke“ kritici konkrétne povedali, čo im vlastne vadí? Je to: 1. Černosi. 2. Ázijská parťáčka. 3. Superhrdinská hlavná hrdinka. 4. Soundtrack oslavujúci ženy. 5. Zobrazenie obchodovania s ľuďmi a sexuálneho zneužívania. 6. To, že sa ázijská parťáčka pýta superhrdinskej hrdinky, prečo si hovorí „dievča“ a nie „žena“. 7. Nie sú prsia a zadok hlavnej hrdinky dosť veľké? 8. Nie je jej sukňa dosť krátka? 9. Nie je hlavná hrdinka dosť pekná v štýle AI/e-girl? 10. Atď. Povedzte konkrétne, čo vám vadí, chlape! Použite slová! Vyjadrite sa!

Žiaľ, toto nebol dobrý film... Záporáci boli veľmi plytkí, film bol plný nezrovnalostí a čudnej logiky. Mám pocit, že film sa viac sústredil na „posolstvo“ než na to, aby bol dobrým filmom :(

Otvorte hlavu, vyberte mozog, užite si film. Nerobte si starosti s príbehom, je to znova len dobro proti zlu. Film nemá žiadnu skutočnú hĺbku. Slúži len ako zámienka na to, aby vám ukázal jasné farby, ohromujúcu animáciu a pridal štandardné akcenty, aby utvrdil dojem, že niektorí ľudia sú dobrí a iní zlí. Rozhodne sa nesnažte z tohto filmu vyvodiť žiadne ponaučenia - určite nie kultúrne a ani také, ktoré sa týkajú duševného zdravia. Počas sledovania fungujte v stave zníženého vedomia. Nechajte pekné obrázky a dunivý bas polechtať vaše zmysly, aby vás odpútali od sveta okolo vás. Jednoducho typický marvelovský film.

Naozaj som chcel, aby sa mi tento film páčil, no celá akcia bola natoľko prehnaná, že to nakoniec pôsobilo smiešne. Chceli, aby Supergirl pôsobila cool. Má psa „Krypto“ a pôsobí, akoby neustále trpela - hlavne emocionálne, no nie je to spracované presvedčivo. Celý film pôsobí veľmi plytko a je len ďalším akčným trhákom. Milly Alcock a Jason Momoa boli dobrí, no zlý scenár nezachránili. *Malý spoiler:* Na záver - Supergirl hovorí, že „Ruthye“ by sa nemala pomstiť, no nakoniec záporáka zabije sama a pomstu si vykoná vlastnoručne. Hodnotenie: 4/10