Na začiatku filmu "Potop Bismarcka" (1960) je krátky záznam, ktorý ilustruje vplyv silného a stručného vysielania Edwarda R. Murrowa, čo nakoniec viedlo k tomu, že dostal ocenenie od svojich kolegov…
Na začiatku filmu "Potop Bismarcka" (1960) je krátky záznam, ktorý ilustruje vplyv silného a stručného vysielania Edwarda R. Murrowa, čo nakoniec viedlo k tomu, že dostal ocenenie od svojich kolegov na začiatku tohto filmu. Jeho prijímacie vystúpenie nastavuje tón pre retrospektívu, ktorá sa zameriava na jeho snahu stáť na ochranu občianskych slobôd mnohých Američanov počas vyšetrovaní senátora Josepha McCarthyho z Minnesoty do údajného infiltrovanie takmer všetkých aspektov spoločnosti komunistami a ich spojencami. David Strathairn podáva jedno z jeho najlepších predstavení tu, ako človek, ktorého postoj mu získava pochvalu z niektorých kruhov, ale zároveň nepriateľstvo od tých, ktorí ho obviňujú z toho, že je úľavár - alebo horšie. Napriek tomu sa však stáva závislým od dobrej vôle svojho šéfa siete (Frank Langella) a verného producenta Freda Friendlyho (George Clooney), keď vyzve politika a riskuje svoju kariéru. Títo muži mali vo veľa ohľadoch podobné charaktery. Použitie archívnych záberov McCarthyho a zábory z kamery od Strathairna nám ponúka dva protichodné štýly, postoje a sady presvedčení a hoci je redakčne zameraný na Murrowa, stále nám umožňuje zažiť a posúdiť nejakú z hystérie, ktorá prevládala v čase, keď studená vojna bola vo veľkej miere na svojom vrchole. Režisér Clooney používa dokumentárny štýl intenzívnej monochromatickej fotografie, aby nás doslova vystavil nebezpečenstvám slobodného spravodajstva v čase, keď plávanie proti prúdu, ktorý by sa nezastavil pred ničím, aby zosmiešnil svojich oponentov, nebolo malým hazardom. Do deväťdesiatich minút nám film ponúka veľa vecí na zamyslenie a zdôrazňuje stále dosť nebezpečné situácie, ktoré dogma spolu s pevným kultom osobnosti môžu priniesť nevedomému obyvateľstvu.