Suchý film, ktorý sa nepodarilo vystihnúť pravú tvár novovznikajúceho fenoménu nacizmu v Európe. Greengrass (režisér a scenárista) sa snaží (a v niektorých scénach mu to aj vyšlo) šokovať, ale to…
Suchý film, ktorý sa nepodarilo vystihnúť pravú tvár novovznikajúceho fenoménu nacizmu v Európe. Greengrass (režisér a scenárista) sa snaží (a v niektorých scénach mu to aj vyšlo) šokovať, ale to nestačí pre diváka, aby pochopil, aký nebezpečne sa neonacistická ideológia rozšírila po Západnom svete. Tvorcovia sa zdajú veriť, že len opisom takého bezduchého činu stačí prebudiť divákov, ale mýlia sa. Aby sme skutočne pochopili tak chorú podstatu ako aj príčiny, ktoré privádzajú túto monstróznu ideológiu späť na povrch, musíme sa pozrieť do zrkadla. Musíme pochopiť a teda aj prijať, že korene nacizmu sú v srdciach spoločností, ktoré sme si navôkol postavili. Nacizmus nespadol z neba. Breivik nespadol z neba, ani sa nenarodil v metafyzickej pekle. Narodil sa, vyrástol a žije medzi nami. Je náš sused. Je ten, ktorý obvykle hovorí "potrebujeme Franka," "pod vojenskou juntou mal každý prácu," "nemám problém s nelegálnymi prisťahovalcami, ale...". Preto si myslím, že jediným intenzívne jasným bodom filmu je Breivikova posledná veta pre svojho právnika na konci filmu. Veta, ktorá uzatvára rozhovor medzi nimi dvoma, v ktorom právnik zdá sa vyhráva na body, keď neodpovie na túto vetu. "Neviete nás ani vidieť." Táto veta zobúdza celý problém európskeho nacizmu, keďže väčšina našich spoluobčanov si zvolí zatvoriť oči pred všetkým tým. Zvolíme sa pozerať iným smerom, predstierať, že sme nevideli, ako sa predavač v supermarkete správal k imigračnému zákazníkovi, nezareagovať na vodiča autobusu, keď bezdôvodne vyhadzuje utečenca z vozidla, pokračovať v získavaní informácií od novinárov, ktorí zatierajú fašistov pri každej príležitosti, poskytujúc im pódium na vyslovenie lží posypaných poloprávdami. Európa zatvára oči. Zvolila si nepozerať na nacizmus vo Francúzsku, Taliansku, Švédsku, Veľkej Británii, Nemecku, Grécku, Ukrajine, Maďarsku a ďalších krajinách, pretože považuje iné problémy za dôležitejšie. A do istej miery má pravdu. Nacizmus nie je najdôležitejším problémom. No je to najhlučnejší alarm, že je všetko zle: zachraňovanie bánk, porušovanie ľudských práv, zrušenie pracovných práv, úsporné politiky, v skratke, opustenie občanov na milosť kapitálu a ekonomického rastu. A to všetko súhlasom našej vlastnej neohrabanosti a nečinnosti. Preto ich ani nevidíme, pretože máme dôležitejšie problémy na riešenie a pretože v našom závrate a panike, keď sa topíme, chytíme čokoľvek, čo sa len mierne javí ako niečo, čo nás udrží na hladine. Mnohí chopia váhu nacizmu a stiahnu so sebou tých okolo seba, presne ako sa stalo pred 90 rokmi.