Scott Rudin

Scott Rudin (narodený 14. júla 1958) je americký filmový a divadelný producent. Začal pracovať ako asistent divadelného producenta Kermita Bloomgardena vo veku šestnásť rokov. Neskôr pracoval pre producentov Roberta Whiteheada a Emanuela Azenberga. Rudin si založil vlastnú spoločnosť potom, čo prijal prácu ako castingový agent namiesto nástupu na vysokú školu. V roku 1980 sa Rudin presťahoval do Los Angeles, kde začal pracovať v Edgar J. Scherick Associates ako producent rôznych filmov vrátane filmu I'm Dancing as Fast as I Can (1981), minisérii Little Gloria... Happy at Last (1982) a oscarového dokumentu He Makes Me Feel Like Dancin' (1983). Neskôr založil svoju vlastnú spoločnosť, Scott Rudin Productions. Jeho prvým filmom pod touto značkou bol film Mrs. Soffel (1984) od Gillian Armstrongovej. Krátko nato sa Rudin stal výkonným producentom vo 20th Century-Fox. Na Foxe sa stretol s Jonathanom Dolgenom, vyšším výkonným pracovníkom, s ktorým by neskôr opäť spolupracoval v Paramount Pictures. Rudin rýchlo stúpol vo Foxe a v roku 1986 sa vo veku 29 rokov stal prezidentom produkcie. Jeho pôsobenie na čele Foxu však bolo krátke a čoskoro odišiel a vstúpil do produkčnej zmluvy s Paramountom. V začiatkom roku 2021 The Hollywood Reporter zverejnil článok o dlhodobom vzore abúzneho správania Rudina, založenom na vyhláseniach bývalých zamestnancov. V článku bol obvinený z fyzického zneužívania, vrátane rozbitia počítačového monitora na ruke asistentovi a hodenia predmetov na zamestnancov. Na základe toho Rudin oznámil, že sa stiahne z niekoľkých filmových, televíznych a broadwayských projektov, na ktorých pracoval. Jeho obchodný vzťah s A24 bol tiež ukončený v tomto období. Rudin žije v New Yorku so svojím manželom Johnom Barlowom, divadelným publicistom a bývalým majiteľom spoločnosti Barlow/Hartman Public Relations.