Supergirl Supergirl

Pozrite si moju celú recenziu na https://www.manuelsbento.com/supergirl-2026-a-fierce-gritty-cosmic-awakening-hampered-by-familiar-trimmings/ Hodnotenie: B- SUPERGIRL je krásne drsné, vizuálne pôsobivé kozmické dobrodružstvo, ktoré stojí na výbornom výkone Milly Alcock, dokonale zachytávajúcej surovú zraniteľnosť aj nezlomnú silu Kary Zor-El. Film je najsilnejší tam, kde sa ponára do temných hlbín viny preživšej a ponúka scény kradnúci výkon Jasona Momou v úlohe Loba, no ťahá ho dole fádny záporák, nekonzistentná emocionálna kotva v postave Eve Ridley/Ruthye a neskutočne frustrujúce, náladu kaziace hudobné vsuvky. Napriek tomu je to podľa mňa veľmi osobný pôvodný príbeh zasadený do vesmírneho westernu, ktorý stojí za zážitok na veľkom plátne.

Keď človek pozerá film a z kina odchádza premýšľajúc, pre koho bola tá snímka vlastne určená, nie je to pre film dobré znamenie. Bohužiaľ presne to platí pre jeden z najočakávanejších letných blockbusterov – najnovší počin režiséra Craiga Gillespieho. Prečo taký zmätok okolo cieľového publika? Je to jednoduché: toto akčno-dobrodružné superhrdinské dielo sa rozlieva do všetkých strán, pôsobí, akoby ho zostavovala komisia (a pravdepodobne skôr marketingová než tvorivá). Nájdeme v ňom trochu z tohto, trochu z tamtoho a napokon veľa ničoho. „Supergirl“ pôsobí ako ďalší šablónovitý žánrový produkt, navyše taký, ktorý sa ani sám nevie rozhodnúť, čím vlastne chce byť. Z toho, čo som videl, ide o akúsi úvodnú/pôvodnú príbehovú líniu (rozprávanú vo flashbackoch) o Kare Zor-El (lepšie známej ako titulná hrdinka) (Milly Alcock), utečenkyni zo zničenej planéty Krypton. Na Zem sa dostane so svojím milovaným psom Kryptom, kde sa stretne so svojím bratrancom Kal-Elom (alias Clark Kent), známejším obyvateľom svojho adoptívneho sveta ako Superman (David Corenswet), hlavná postava rovnomenného filmu z roku 2025. Napriek stretnutiu s bratrancom a životu na planéte, ktorej žlté slnko jej dalo rad fantastických superschopností, naša hrdinka smúti za stratou domovského sveta, a tak napokon opúšťa Zem, aby so svojím nevypočitateľným psím spoločníkom putovala galaxiou v hľadaní nového domova, odpovedí a samej seba. Väčšinu času trávi po pochybných baroch, zväčša poriadne opitá, v spoločnosti nie práve vzorných typov, keď práve neupratuje neplechu, ktorú narobí jej pes. Jej odysea ju napokon privedie k náhodnému stretnutiu s horlivou a výrečnou mladou bojovníčkou Ruthye Knoll (Eve Ridley), ktorá sa chce pomstiť zlému Kremovi (Matthias Schoenaerts), vraždiacemu darebákovi, ktorý jej chladnokrvne zavraždil rodinu. Keďže má však Ruthye len málo bojových skúseností, potrebuje pomoc, a tak jej Kara príde na pomoc – no draho za to zaplatí, keď je Krypto zasiahnutý otráveným šípom a zostávajú mu už len tri dni života. Kara a Ruthye sa preto spoja, aby sa Kremovi pomstili a získali od neho protilátku, ktorá psíka zachráni. Bohužiaľ, samotné spracovanie tohto dobrodružstva necháva veľa priestoru na zlepšenie. Príbeh je predovšetkým jednoduchý a nie príliš pútavý, presúva sa od jednej bojovej scény k druhej s dosť generickou akciou, ktorú dopĺňajú neuveriteľne gýčové špeciálne efekty a otrepaná kamera. Príbeh je často aj odvodený, čerpá z mnohých iných filmových franšíz vrátane prvkov pripomínajúcich „Star Wars“, „Cestu bojovníka“ (Road Warrior) a „Johna Wicka“. Niekoľko krátkych vystúpení Supermana a Jasona Momou ako Loba, jedného z Kariných farebných bojovných spojencov, navyše pôsobí len ako nehanebná vizuálna reklama na existujúce či pripravované filmové franšízy týchto postáv. No najväčším problémom je asi charakterová kresba, najmä samotnej Supergirl. Rozhodne to nie je postava pre deti – vzhľadom na jej časté opilecké správanie, štipľavý jazyk, opakované graficky násilné strety a pochybnú spoločnosť –, no rovnako neosloví ani dospelých (a nepomáha ani to, že sa Alcock zdá byť pre túto rolu nevhodná a jej charakter je miestami mimoriadne nevyrovnaný). A to všetko sa vracia k otázke, ktorú som si na začiatku rečnícky položil: Pre koho je tento film vlastne určený? Priznávam, že Schoenaerts ma prekvapil ako presvedčivý záporák. Páčila sa mi aj myšlienka posunúť postavu Supergirl neočakávaným temnejším smerom – odvážne, ale zaujímavé rozhodnutie. Neohrabané spracovanie tohto zámeru (spolu s mnohými ďalšími) však podkopáva akúkoľvek hodnotu, ktorú by inak mohlo priniesť. Skrátka, na tomto filme nie je nič obzvlášť „super“ – čo mali tvorcovia vzhľadom na jeho názov brať vážnejšie do úvahy.

Frustrujúci chaotický film, ktorý si nikdy nevie ujasniť, čím chce byť ani pre koho je určený. Príbeh je papierovo tenký a čudne nesústredený, presúva sa od jednej všeobecnej bojovej scény k druhej bez skutočnej emocionálnej váhy či jasného rozprávačského zámeru. Ako údajný pôvodný/vznikový film odvádza slabú prácu pri tom, aby Kara Zor-El pôsobila pútavo, súdržne, či aspoň sympaticky. Časťou problému je aj poňatie Supergirl v podaní Milly Alcock. Namiesto hrdinky s hĺbkou a charizmou nám film ponúka náladovú, často opitú tulačku, ktorá trávi viac času smútením v hviezdnych baroch a upratovaním po svojom chaotickom psovi, než skutočným charakterovým rastom. Snaha urobiť ju „drsnou“ napokon vyznieva plytko a mierne odpudivo. Nepomáha ani to, že sa Alcock verejne snažila znepriateliť práve tú demografickú skupinu, ktorá by na tento film najskôr prišla – 13 až 17-ročných chlapcov. Je ťažké sa vcítiť do postavy, keď má herečka voči veľkej časti fanúšikov zjavné pohŕdanie. Vizuálne má film svoje momenty – občas vyzerá elegantne a farebne –, no to len podčiarkuje, aká prázdna je vo vnútri. Požičiava si nápady a atmosféru z lepších franšíz, ako poznamenal Brent Marchant (badať v ňom stopy „Star Wars“, „Mad Maxa“ aj „Johna Wicka“), no vlastnú identitu si nikdy nevybuduje. Cameo výstupy Supermana a Loba pôsobia menej ako organické rozprávanie a viac ako neohrabaná reklama na iné projekty. Najväčším problémom je, že samotná Supergirl je napísaná spôsobom, ktorý odcudzuje takmer každého. Je príliš vulgárna, násilnícka a opitá na deti, no zároveň príliš plytko načrtnutá a nevyrovnaná na to, aby zarezonovala u dospelých. Film flirtuje so zaujímavým temnejším uhlom pohľadu na postavu, no potom ho pokazí nekonzistentným písaním a tonálnymi výkyvmi. Na konci si kladiete stále tú istú otázku: Pre koho bol tento film vlastne natočený? Sú tu drobné svetlé momenty – prekvapivo pevný výkon záporáka a občas pôsobivý vizuál –, no sú pochované pod slabým rozprávaním, nevyrovnanou charakterizáciou a hereckým výkonom v hlavnej úlohe, ktorý jednoducho nefunguje. Pre film s názvom „Supergirl“ v ňom nie je nič obzvlášť super a ešte menej dôvodov zaujímať sa o to, kam sa táto verzia postavy uberie ďalej.

Online manosféra útočila na tento film ešte dávno predtým, než sa vôbec dostal do kín. Vyzerá to, že sa tu značne prekrýva s tými istými ľuďmi, ktorí si sťažovali na Barbie a Malú morskú vílu. Ide o akčný film s veľkým srdcom. Keby bola táto istá zápletka súčasťou filmu o Supermanovi, títo „chalani“ by ho chválili... Nepočúvajte to reptanie. Prijmite svoju individualitu a pozrite si to sami.